Nová televízia v Bratislave nevznikne

Počas verejného vypočutia však vyšli najavo nejasnosti okolo koordinácie nízkovýkonnej bratislavskej frekvencie. Na jej vlastníctvo si robili nárok dve spoločnosti. Zvíťazila už existujúca TA3, ktorá získa prvý terestriálny vysielač.



– Bratislavské nedostatky –
* Frekvenčné spektrum v našom hlavnom meste je značne obmedzené kvôli možným presahom na rakúske a maďarské územie. Z tohto dôvodu pôsobí v Bratislave najmenej pôvodných rádií spomedzi mnohých európskych hlavných miest, a nie je tu regionálny televízny projekt.



RVR Uplynulé licenčné konanie sa vyznačovalo jedným špecifikom. Po dlhšom čase sa do tendra prihlásila aj spoločnosť ponúkajúca projekt regionálnej televízie pre hlavné mesto. Hoci v Bratislave už dnes pôsobí spolu päť miestnych televízií, celomestská stanica zatiaľ v ponuke chýba. Tento nedostatok sa už po niekoľkýkrát pokúsil vyplniť slovenský televízny nadšenec Marcel Děkanovský, ktorý prevádzkuje košickú televíziu NAŠA a vlastní licenciu aj na hudobný program MUSICBOX.



Ťažkosti s vysielaním v Bratislave



Bratislava je známa polohou na pomedzí troch štátov, čím tu prirodzene vzniká problém s frekvenciami. Frekvenčné spektrum v našom hlavnom meste je značne obmedzené kvôli možným presahom na rakúske a maďarské územie. Z tohto dôvodu pôsobí v Bratislave najmenej pôvodných rádií spomedzi mnohých európskych hlavných miest, a nie je tu regionálny televízny projekt. V minulosti mali diváci možnosť prijimať signál bratislavskej CITY TV, ktorá pôsobila na 50. kanáli. Po jej zániku mala na tejto frekvencii pôsobiť ďalšia miestna televízia SLAVÍN, ktorá však nezačala vysielať.



Kľúčový boj o túto pozíciu sa odohral medzi prevádzkovateľmi Markízy, JOJ a TV Luna, ktorí chceli využiť tento kanál pre účely expanzie. Jedine Markíza, ktorá už mala na tomto území pokrytie, ponúkla samostatné vysielanie pre Bratislavu. Licenčná rada vtedy uprednostnila projekt TV Joj.



JOJ sa frekvencie nevzdala



Prevádzkovateľ JOJ-ky sa pri získaní frekvencie zaviazal, že ju uvoľní v priebehu niekoľkých rokov. Bratislavský 50. kanál bol totiž vyčlenený pre pilotný projekt pozemného digitálneho vysielania. Regulačný orgán však prišiel s náhradným riešením v podobe 66. kanála pre digitálne vysielanie, a zároveň sa podarilo nájsť aj 39. kanál určený pre program v analógovom režime. Kým o digitálne vysielanie bol záujem najmä spomedzi súčasných vysielateľov – získala ho TV Joj a TA3 – obmedzený analógový kanál bol otázkou aj jedného nového vysielateľa.



Známy vysielateľ Marcel Děkanovský predstavil projekt bratislavskej televízie, ktorá by vykryla informačnú medzeru v metropole. Jeho tromfom bol silný investor Peter Kršák, jeden zo zakladateľov českej TV NOVA. Kršák nedávno predal svoj šestinový podiel v Nove a má k dispozícii voľné finančné prostriedky. Mohol teda zaručiť, že nový lokálny kanál bude mať dostatočný prísun finančných prostriedkov.



Kto našiel novú frekvenciu?



Počas verejného vypočutia však vyšli najavo nejasnosti okolo koordinácie nízkovýkonnej bratislavskej frekvencie. Na jej “vlastníctvo” si okrem Děkanovského robila nárok aj spravodajská televízia TA3. Doterajšie zvyklosti pri udeľovaní licencií hovoria, že každý, kto prispeje k nájdeniu novej frekvencie, má právo ju aj využívať. Toto nepísané pravidlo rešpektuje aj licenčná rada, hoci zo zákona nemá povinnosť naň prihliadať.



Koordinátorom frekvencie bola vranovská spoločnosť TELEKOM TKR, nebolo však jasné, na koho objednávku. Členovia RVR nakoniec podporili existujúceho vysielateľa – televíziu TA3 – ktorá získala svoj prvý terestriálny vysielač. Pokrytie hlavného mesta síce nebude dokonalé, ale zabezpečí televízií aspoň umiestnenie do základnej ponuky v mestských káblových rozvodoch.



Samostatná televízia pre celý bratislavský región tak zatiaľ nevznikne, hoci nie je vylúčené, že predkladateľ projektu sa ju pokúsi spustiť aspoň v rámci káblovky. Už v minulosti takto šíril svoj predchádzajúci projekt, bratislavskú mutáciu televízie NAŠA, ktorá však vydržala iba niekoľko mesiacov.

Juraj Koiš | další články autora 29.06 01:05

  • wonder hovorí:

    hovoril som o tv city, aby bolo jasne:)

  • wonder hovorí:

    aj ja som tam asi 3 mesiace pracoval a fungovala urcite dlhsie… a bola to sranda:)

  • Juraj Koiš hovorí:

    Pokiaľ viem, CITY TV bola na K50 niekoľko mesiacov, a počas nich sa celkom slušne vypracovala. Mala len problém s preniknutím do kábla, kam ju SKT napriek zákonnej povinnosti nezaradila. Čo sa týka DCTV, dĺžka jej “prvého života” bola asi 4 mesiace. Druhý život prišiel v roku 1999 a mal názov TV Luna a hoci šlo o rovnakú licenciu, K50 už Luna nemohla využívať.

  • mc hovorí:

    DCTV asi mesiac na satelite a potom ešte asi dva mesiace na K50. City TV hádam ani nie mesiac na K50 …

  • Juraj Koiš hovorí:

    Mr. Anonym, v minulosti na 50. kanáli vysielala aj DCTV, v tom máte pravdu. Zároveň mám aj ja pravdu, že tam neskôr vysielala televízia CITY.

  • Anonym hovorí:

    “V minulosti mali diváci možnosť prijimať signál bratislavskej CITY TV, ktorá pôsobila na 50. kanáli. Po jej zániku mala na tejto frekvencii pôsobiť ďalšia miestna televízia SLAVÍN, ktorá však nezačala vysielať.”
    ha ha ha – aka blbost. V minulosti na 50. kanali vysielala DCTV /Danubius Cable TV/. Treba si overit fakty Mr. Kois.

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Televize Všeobecné

Více článků