Čo prináša iniciatíva za zrušenie koncesionárskych poplatkov?

Niekoľko osobností verejného života vrátane bývalého poradcu ministra financií a autora konceptu rovnej dane Richarda Sulíka alebo moderátora a analytika Tomáša Szalaya sa prihlásilo k organizácii petície, ktorej cieľom má byť referendum o zrušení koncesionárskych poplatkov. Autori projektu navrhujú, aby Slovenská televízia a Slovenský rozhlas boli financované priamo zo štátneho rozpočtu pevným podielom z HDP.

Podľa iniciatívy sú poplatky nespravodlivé, nesolidárne a nesociálne


Verejnoprávne médiá sú dnes financované koncesionárskymi poplatkami, ktoré platia domácnosti a firmy vlastniace televízny alebo rozhlasový prijímač. Poplatok za jednu domácnosť predstavuje najviac 140 korún mesačne bez ohľadu na počet prijímačov. Právnické osoby platia túto sumu za každý vlastnený prijímač. Tento rok sa však ráta so schválením nového zákona, ktorý by požadoval platenie poplatkov od každej domácnosti, ktorá odoberá elektrickú energiu – bez ohľadu na to, či vlastní prijímač. Výška poplatku by sa nemala meniť, mal by sa však rozšíriť okruh platiteľov, čo by malo do rozpočtov verejnoprávnych médií priniesť o niekoľko stoviek miliónov korún ročne viac. Firmy by zároveň už neplatili podľa počtu prijímačov, ale podľa počtu zamestnancov – bez ohľadu na to, či vo svojich prevádzkach používajú televíziu alebo rádio.


Práve to bol motív predstaviteľov iniciatívy Referendum 2008, ktorí žiadajú zrušenie koncesionárskych poplatkov, a ich nahradenie alternatívnymi zdrojmi financovania verejnoprávnych médií. Podľa argumentov na oficiálnej stránke iniciatívy www.referendum2008.sk, by nový systém vyberania koncesionárskych poplatkov bol nespravodlivý, nesolidárny a nesociálny. “Nespravodlivé je, keď musia platiť aj tí, ktorí STV vôbec nepozerajú a po novom dokonca aj tí, ktorí nevlastnia žiaden televízor, iba elektrickú zásuvku. Nesolidárne je, keď všetci musia platiť rovnaké poplatky bez ohľadu na to, či sú chudobní alebo bohatí,” uvádza petičný výbor, v ktorom sa angažuje bývalý poradca ministrov financií Richard Sulík, mediálne známi členovia a spolupracovníci organizácie Health Policy Institute Peter Pažitný a Tomáš Szalay, a členkami výboru sú aj Petra Boskovičová a Andrea Sváková. K dvom argumentom iniciatívy o nespravodlivosti a nesociálnosti uvádzajú inicátori petície aj argument nesociálnosti, “keď rodina s dvomi deťmi a príjmom 25-tisíc Sk mesačne platí vyššie koncesionárske poplatky ako daň z príjmu.


Ročná úspora pre občana – 1680 Sk


Cieľom referenda by podľa autorov výzvy nemalo byť zrušenie verejnoprávnych médií, ale iba zmena ich financovania, čím by občania a podnikatelia mali podľa prepočtu ušetriť minimálne 1680 korún ročne. Iniciátori uvádzajú viacero možností, jednou z nich je priamy podiel z Hrubého domáceho produktu, čím by sa zabezpečilo pokrytie nárastu nákladov verejnoprávnych médií a zároveň by sa eliminovali dodatočné náklady na výber koncesionárskych poplatkov, čo v minulom roku predstavovalo čiastku 166 miliónov Sk.


Financovanie verejnoprávnych médií je predmetom celospoločenskej diskusie vo viacerých európskych krajinách. Problémom súvisiacim s financovaním je aj miera politického vplyvu, ktorej musia verejnoprávne médiá čeliť. Štandardne síce sú manažmenty týchto médií pod kontrolou nezávislých regulačných inštitúcií (na Slovensku je to Rada STV a Rada SRo), dosadzovanie členov do týchto rád však schvaľujú poslanci parlamentu, čím môže byť ohrozená politická nezávislosť. Napríklad súčasný slovenský premiér Robert Fico vo verejných vyhláseniach viackrát pripustil, že vládna koalícia má záujem dosadiť do mediálnych rád osoby, ktoré jej budú názorovo blízke. Ani zmena systému financovania verejnoprávnych médií by nezaručila väčšiu nezávislosť Slovenskej televízií a Slovenskému rozhlasu, občanov by však zbavila povinnosti platiť povinne za službu, ktorú nemusia alebo nechcú využívať.


Verejnoprávne médiá sú v súčasnosti financované z troch zdrojov. Okrem už spomínaných koncesionárskych poplatkov sú to výnosy z reklamy, ktorej môžu STV a SRo vyčleniť tri percentá denného vysielacieho času na každom okruhu. Ďalším zdrojom sú účelové dotácie zo štátneho rozpočtu, napríklad na vykrytie rozpočtovej straty, a povolená je aj vlastná podnikateľská činnosť.

Juraj Koiš | další články autora 29.01 03:07

  • Pepo hovorí:

    Aj tak ich v kuse dotuje stat, takze sa na nich (po)skladame vsetci aj bez nejakych byrokratickych poplatkov.

  • Martin hovorí:

    Chcel by som vediet kam tie nase prachy idu, ved nic sa tam nerobi. A urcite si dokazu zarobit sami na sema reklamov. Ked to vie Markiza a Joj, preco nie oni? A este k tomu to vysielanie ma markiza financne narocnejsie. Tak sa pytam kam idu peniaze z koncesionarskych poplatkov?

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Televize Všeobecné

Více článků