Hlásateľky – prežitok alebo spestrenie programu?

Určite si pamätáte časy, keď k televízii neodmysliteľne patrili hlásatelia a hlásateľky. Zjavili sa stále pred večerným filmom a stručne opísali, čo nás čaká. Ja ako mladšia generácia sa na to pamätám poslabšie, a ostali mi spomienky len na ohlasovanie rozprávok pred spaním. Niekto by povedal, že práca hlásateľky bola ako každá iná. Ale asi len ony samy vedia, koľko driny je za tým všetkým. Napríklad aj preto, že čítačka nebola vždy samozrejmosťou…

Keď som sa spýtala mojej starej mamy, ako spomína na hlásateľky v televízii, povedala, že boli idolmi žien. Boli vždy pekne nalíčené, a dokonca určovali aj módne trendy. Tak ako dnešné moderátorky, pomyslela som si. Keď sa na to pozriem dozadu, rozmýšľam, či mali až tak významnú úlohu.  Dokázali napríklad ovplyvniť zaujímavým upútaním prospech sledovanosti daného programu? Ak áno, prečo ich nahradili televízne upútavky, zostavené z nastrihaných častí filmu, ktoré niekedy nemajú ani hlavu ani pätu? Boli spestrením vysielania, alebo len brzdili voľný priebeh relácií, filmov?


Ohrozenie prišlo s dobou…


Úloha hlásateliek začala byť ohrozená s príchodom komerčných televízií. Ak si spomínate na začiatok českej TV Nova, ktorú sme mohli sledovať aj na Slovensku, viacerí sme sa už vtedy čudovali, ako je možné, že v tejto televízii nevidieť tie známe tváre z verejnoprávnych staníc. Odpoveďou boli inak koncipované voľné bloky. Hlásateľky síce neboli priamo na obrazovke, ale prehľad programov vo svojej grafickej podobe bol naďalej komentovaný príjemnými hlasmi, ktoré podrobne opísali všetko, čo sa v ten deň malo odvysielať.


Potom prišiel rok 1995 a s ním prvá celoplošná súkromná televízia VTV. Aj ona mala spočiatku hlásateľky, a jej program aj s prerušovaním denného vysielania sa niekedy až priveľmi podobal na STV. Niet sa čo čudovať, väčšina ľudí pracujúcich v tejto televízii mala dovtedy skúsenosti iba z STV alebo ešte z Československej televízie. Ako sa robí moderná komerčná televízia, to sa jednoducho nemali kde naučiť. A tak sme sledovali nové hlásateľské tváre aj na VTV, aj keď nie dlho. Akonáhle sa televízia dostala do finančných problémov, hlásateľky boli prvé, ktoré z vysielania zmizli. A v tej chvíli sa to nikomu nezdalo divné.


Posledným pokusom ako oživiť túto profesiu a dodať jej nový punc, bola v roku 1999 televízia LUNA. Aj tá vo svojich začiatkoch používala sprievodcov programu. Pamätáte si ešte na tvár Ľubomíra Bajaníka, dnešného čítača Správ STV, ktorý práve divákov Luny pútal na rôzne veľmi zaujímavé programy? Jeho profesnou partnerkou vtedy bola Monika Bruteničová, ktorá takmer vyhrala konkurz aj na športovú moderátorku STV. Ale späť k Lune – len dve tváre, ale veľmi sympatické osoby. K tomu príjemné pozadie a celková jednoduchosť. Lenže aj Luna sa po niekoľkých mesiacoch dostala do finančných problémov, a odniesla si to práve táto profesia.


Nový začiatok STV


Poslednou lastovičkou, ktorá sa nebála používať hlásateľky, tak zostala Slovenská televízia. Aj moderátori pri vyhlasovaní cien Osobnosť televíznej obrazovky viackrát hovorili, že táto profesia je a zrejme aj zostane doménou verejnoprávnej televízie. Predsa len, bol to prvok, ktorý STV zreteľne odlišoval od komerčných televízií. Tie sa kvôli množstvu reklám a naháňaniu sledovanosti báli zaradiť do vysielania čokoľvek, čo by len trošku narúšalo efektivitu využitia vysielacieho času. To sa však dá pochopiť, pretože komerčné televízie idú predovšetkým za ziskom.


Aj preto som bola mierne sklamaná, keď hlásateľky jedného dňa zmizli aj zo Slovenskej televízie. Nový začiatok v roku 2004 zmenil všetko, a zrejme nadobro zotrel posledné viditeľné rozdiely medzi verejnoprávnou a komerčnou televíziou. Bývalý riaditeľ Richard Rybníček okrem iného obhajoval stiahnutie hlásateliek finančnými dôvodmi. Pár vstupov denne a k tomu práca na interný pracovný pomer, to by asi naozaj nebolo efektívne. Televízia je však médium, ktoré umožňuje nahrať vstupy vopred, bez toho, aby tam hlásateľka musela fyzicky sedieť 6-8 hodín denne s tým, či náhodou sa dostane do vysielania.


Aj Česká televízia ich už stiahla…


O atraktivite tejto profesie však svedčí aj fakt, že viaceré príjemné tváre z STV neskôr prešli do komerčných televízií. Vo verejnoprávnej získali potrebné skúsenosti s vystupovaním, a určite rezonovali aj v mysliach divákov. Do komerčnej prišli už ako „hotoví ľudia“. Tento trend by zrejme pokračoval aj ďalej, ale to je prirodzené. Táto profesia môže byť liahňou nových a zaujímavých ľudí, čo je vždy lepšie ako keby nebola vôbec.


Dnes sú už hlásateľky večnou minulosťou a ostávajú nám na nich len spomienky v mysli. Ako posledná sa s nimi rozlúčila Česká televízia, kde sa však naďalej prihovárajú divákom aspoň ako „neviditeľné hlasy“ v upútavkách a osobitne pred večerníčkom. Viacerí sa, samozrejme, na obrazovke udržali, ale za klasickým hlásateľským pultom ich už neuvidíte.

Martina Balogová | další články autora 20.07 05:27

  • PALO hovorí:

    určte patria do verejnoprávnej tv.

  • Robert hovorí:

    Podla mojho nazoru hlasatelia patria nielen do kazdej serioznej televizie ale aj do radia. Bohuzial v dnesnych komercnych mediach, po ktorych sa v snahe nahnat sledovanost coraz viac opicia aj verejnopravne media, uz dlhu dobu vladne akysi “horror vacui”. Samozrejme, v takejto atmosfere museli byt hlasatelia, ci uz televizni alebo rozhlasovi, ktori vlastne cely program nejakym sposobm strukturuju, zruseni.

    Mozno este cosi preziva v SRo, ale pri najlepsej voli si neviem spomenut. Radio Slovensko mi uz tiez pomaly pripada ako komercny brak vdaka tym laskujucim dvojiciam moderatorov v rannom vysielani.

  • Funak hovorí:

    Pekny clanok a to som si myslel,ze v Ct-cku este hlasatelia existuju.

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Televize Program

Více článků