Aké sú šance nových rádií na trhu?

Slovenský rozhlasový trh po dlhšom čase výraznejšie ožíva. V krátkom čase ho obohatia ďalšie dve stanice, v nedávnej minulosti už pribudli do éteru viaceré nízkovýkonné rádiá. Mnohí vysielatelia sa domnievajú, že úspech niektorého programu je merateľný len výsledkami počúvanosti. Práve nové rádiá môžu dokázať opak, že sú schopné nájsť svoje miesto bez ohľadu na hodnoty v kolonke “Počúval včera”.

Dá sa eliminovať “závislosť” na prieskumoch?


Po období stagnácie prichádzajú na slovenský trh ďalšie nové rádiá. Nedávno vzniknuté projekty Hornet, WOW, Košice alebo pripravované Rádio Prešov doplní topoľčianske Rádio YES! a bratislavské Rádio BEST. Po rokoch neúrody, kedy zaniklo viacero regionálnych rádií od Bratislavy po Prešov, sa zrejme črtá na lepšie časy. Vstup na trh však nie je taký dôležitý ako dlhodobá stratégia, a najmä ekonomická udržateľnosť každého média. Mnohí vysielatelia sa žiaľ ešte dnes domnievajú, že úspech lokálneho rádia je merateľný len výsledkami počúvanosti. Práve nové nízkovýkonné stanice môžu toto zdanie vyvrátiť. V súčasnej situácii je totiž zrejmé, že prieskum počúvanosti z objektívnych príčin nedokáže dostatočne presne zobraziť výsledky menších rádií, a je orientovaný skôr na multiregionálne stanice, pri ktorých sú výsledky viac-menej garantované. Aká je cesta pre menšie rádiá, ak nechcú byť závislé na prieskumoch?


Predovšetkým sa treba vymaniť z omylu, že dobrý výsledok počúvanosti je cestou k prosperite. Pri malých rádiách to neplatí už len kvôli tomu, že nálada ako aj pamäť respondenta je veľmi premenlivá. Ak máte dnes 30 tisíc poslucháčov denne, zajtra to môže byť len polovica. Prípadne krátkodobo môžete vyskočiť vyššie, šťastnou náhodou. Mnohí respondenti si však nepamätajú, ktoré rádio majú skutočne naladené, a orientujú sa skôr podľa komunikačných kampaní. Ak ste na celom Slovensku zahltený reklamami na Jemné melódie, Expres alebo Okey, dá sa predpokladať, že práve tieto tri stanice uvediete najčastejšie. Ak v skutočnosti počúvate regionálnu stanicu, v tom “správnom momente” si na ňu ani nemusíte spomenúť. Nehovoriac o tom, že sa nájdu aj takí respondenti, pre ktorých ešte existuje napríklad Rádio Twist alebo Rádio B1.


Rozdiel medzi “Možnosťou prijmu” a “Počúval včera”


Menšie stanice však majú viacero možností, ako sa vyhnúť “závislosti” na prieskumoch. Napríklad, žilinské Rádio Fajn v časoch, keď ešte produkovalo plnohodnotný moderovaný program, bolo povestné zaujímavým regionálnym žurnálom. Ak ste sa rozprávali s bežnými ľuďmi v meste, zistili ste, že mnohí z nich si Žurnál pravidelne naladili, hoci v ostatných časoch mohli počúvať niečo celkom iné. Podobné je to aj s bratislavským Rádiom SiTy alebo trenčianskym GO DJ. Hudobné špeciálky oboch rádií majú svojich stálych priaznivcov, a fakt, že tieto značky sa v prieskumoch neprejavujú, môžu mať úplne iné dôvody ako to, že ich ľudia nepočúvajú. U respondentov totiž môže zafungovať aj určitá podvedomá príslušnosť k populárnejším značkám. Jednoducho povedané, viacerí ľudia sa radšej prihlásia k Expresu alebo Jemným melódiám pretože sú “in”, hoci v skutočnosti “potajomky” počúvajú niečo úplne iné. Aj s týmto fenoménom treba určite rátať pri vstupe na trh. Je to podobné ako kedysi pri televíznych reláciách, keď sa sledovanosť zisťovala denníčkovým prieskumom. Málokto by sa priznal, že sleduje erotické filmy, alebo bulvárne ladené Noviny na JOJ-ke. Mnohí sa naučili, že ak chcú pôsobiť inteligentne, radšej uvedú, že sledujú ČT2 alebo slovenskú Dvojku. Zlom prišiel až s elektronickým meraním sledovanosti…


Medzi rádiami zatiaľ peoplemetre rozšírené nie sú, a kvôli finančnej náročnosti zrejme tak skoro ani nebudú. Preto je dôležité, aby si najmä menší vysielatelia našli aj iné cesty, ako osloviť poslucháčov. Pre začiatok postačí, ak sa nebudú orientovať na kolonku “Počúval včera”, ale skôr sa zamerajú na rozširovanie povedomia o možnosti prijmu. Prieskum MML-TGI sa totiž respondentov pýta aj na to, ktoré rádiá majú možnosť v rámci svojho regiónu prijimať. Práve tu je priestor pre menšie stanice, aby sa zamerali na svoje publikum. Ak totiž poslucháč nevie, že vás môže prijímať, tak logicky ani nemôže povedať, že vás počúva…

Juraj Koiš | další články autora 06.12 02:15

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Redakční Komentáře

Více článků