Za redakčný obsah zodpovedá Juraj Koiš (+421 903 325 385, redakcia@radiotv.sk).
Obchodní zastoupení Impression Media s.r.o (+420 224 407 270)
Všeobecné podmínky | Soutěžní podmínky
Viete ako zvoliť riaditeľa rozhlasu?
Z voľby riaditeľa Slovenského rozhlasu sa stáva nekonečná telenovela. Členovia Rozhlasovej rady v dvoch voľbách už hlasovali celkovo šesťkrát, ale nového riaditeľa nezvolili. Ide z ich strany o principiálny postoj? Ak áno, čo nim chcú demonštrovať?
– Kto bude riaditeľom Slovenského rozhlasu? – |
---|
* Tretia voľba riaditeľa sa zrejme uskutoční o ďalšie dva mesiace. Už dnes môžeme predpokladať, že sa jej opäť zúčastní aj Ľuboš Machaj aj Jaroslav Rezník. Ak sa aj táto voľba skončí fiaskom, potom už bude na mieste aj zásah poslancov. Pre začiatok stačí, aby zákonodárci upravili jeden malý detail – neúspešní kandidáti by už nemali mať možnosť zúčastňovať sa na novej voľbe. |
Z voľby nového riaditeľa Slovenského rozhlasu sa pomaly stáva nekonečná telenovela. Členovia Rozhlasovej rady ani na druhý pokus v druhom kole druhej voľby nezvolili žiadneho kandidáta. Mali pritom k dispozícii už viacero hlasovaní. V oboch voľbách hlasovali celkovo šesťkrát, takže súčasný patový stav nevznikol náhodou. Ide zo strany členov Rady o principiálny postoj? Ak áno, čo tým chcú demonštrovať?
Voľba šéfa najdôveryhodnejšej verejnoprávnej inštitúcie v rukách členov Rozhlasovej rady je azda najdôležitejšou zmenou Zákona o Slovenskom rozhlase. Právomoc voľby prešla od poslancov parlamentu k členom špecializovanej rady. Ich náplňou práce by malo byť skúmanie činnosti Slovenského rozhlasu, hodnotenie krokov managementu, schvaľovanie hospodárenia, a v neposlednom rade aj voľba riaditeľa. Ide o právo, ktoré so sebou prináša aj veľkú zodpovednosť, čo si však členovia rady zrejme neuvedomujú.
Už pred samotnou voľbou sa viedli diskusie o tom, či má byť Jaroslav Rezník vôbec pripustený ku kandidatúre. V čele rozhlasu strávil už dve funkčné obdobia – triezvy rozum teda hovorí, že ďalšie obdobie by už mohlo byť v rozpore so zákonom. Ukázalo sa však, že tu nejde o osobu Rezníka, ale skôr o neochotu niektorých členov rady vôbec zvoliť riaditeľa.
Táto neochota sa ukázala najmä v prvej voľbe pred dvomi mesiacmi, do ktorej sa Jaroslav Rezník vlastnou chybou nedostal. Viacerí členovia Rozhlasovej rady vtedy vhodili do urny neplatný hlasovací lístok, čím zrejme chceli dať najavo, že ak nemá byť na čele rozhlasu Rezník, nech tam radšej nie je nikto. Už vtedy sa zdalo, že s ich postojom nie je niečo v poriadku. Rada je polarizovaná na priaznivcov a odporcov Jaroslava Rezníka. Zásadový a nemenný postoj oboch strán však môže mať vážne dôsledky do budúcnosti. Ak by poslanci parlamentu po viackrát neúspešnej voľbe odňali túto právomoc rade a opätovne si ju prisvojili, išlo by nepochybne o krok späť.
Tretia voľba riaditeľa sa zrejme uskutoční o ďalšie dva mesiace. Už dnes môžeme predpokladať, že sa jej opäť zúčastní aj Ľuboš Machaj aj Jaroslav Rezník. Ak sa aj táto voľba skončí fiaskom, potom už bude na mieste zásah poslancov. Pre začiatok stačí, aby zákonodárci upravili jeden malý detail v zákone – neúspešní kandidáti by už nemali mať možnosť zúčastňovať sa na novej voľbe.
Juraj Koiš | další články autora 14.12 01:15
, RSS pro komentáře k tomuto článku
Pridaj komentár
Související články
- Osem kandidátov na riaditeľa rozhlasu
- Rozhlasová rada opäť nezvolila riaditeľa
- Voľba riaditeľa Slovenského rozhlasu začne nanovo
- Tretia voľba riaditeľa rozhlasu bude mať druhé kolo
- Riaditeľkou rozhlasu bude Miloslava Zemková
- Machaj a Rezník nevylučujú účasť vo voľbe šéfa SRo
Pán Koiš, to je pravda, politická nominácia sama o sebe však nemusí byť zlá, len ide o to, v akom prostredí a v koho záujme je tvorená a z akého spektra jednotliví nominanti sú a môžu byť samozrejme aj z rád. Nejaký systém byť musí, pri Sro je problém ten, že musí byť verejnoprávny a stále nie je jasné ako to dosiahnuť a začína to už samotnou voľbou šéfa rozhlasu. A určite by mala prvoradú úlohu zohrávať iba profesionalita daného človeka. Nie je ani jasné to, na čo samotná rada kladie dôrazy. Zaujímalo by ma, prečo bez ohľadu na okolnosti , rada všetkých kandidátov zamietla, z akých dôvodov a aký by teda ideálny kandidát mal byť. určite nečakajú na človeka, ktorý vstúpi do dverí a oni si povedia, a tak toto je ten pravý.
Zolo, s tou politikou pri voľbe cez parlament máte pravdu… na druhej strane aj členovia mediálnych rád sú z veľkej časti politickí nominanti.
Je naozaj zarážajúce, že neúspešný kandidáti sa opäť uchádzajú o ten istý post. Voľba riaditeľa Sro predsa nie je skúška na vysokej škole a aj tá dokonca končí dekanským termínom.Možno väčšia medializácia a jasnejšie definované nároky na takýto post a aj s orientačným platom by pritiahlo viac kandidátov k uchádzaniu sa o teno post. Pre ozaj perspektívnych a dobrých ľudí to musí byť lákadlo a výzva zároveň, pretože schopní ľudia sa uplatnia aj inde. Možno je aj dobrá voľba cez parlament, lenže tak sa to môže ľahko stať politickou nomináciou a výberom z úzkeho okruhu
ľudí. Je to ťažká úloha vybrať dobrého riaditeľa, zvlášť za takýchto okolností.
Poslanci o tom nebudú zatiaľ hovoriť, o dva mesiace sa len Rada SRo chystá vyhlásiť ďalšiu voľbu riaditeľa. Ale ak sa nič nezmení, určite sa táto téma dostane aj do parlamentu.
Je to trapas a hanba, načo nám je taká polarizovaná rada? To ešte stále nevedia, aký zlý je ich spôsob hlasovania? A prečo budú poslanci o tom hovoriť až o dva mesiace?! To budú tráviť (v bruchu)Vianoce alebo čo? V súkromnom podniku by sa takéto niečo nemohlo stať. Zaujímalo by ma, koľko peňazí berú členovia Rady za cestovné, stravné , diéty atď., resp. koľko stojí také ich jedno “mudrovanie”. Nedalo by sa to vyčísliť?