Ráno na rádiu … OKEY

Rádio OKEY je jednou z posledných staníc, ktoré sa objavili na mediálnom trhu. Napriek rozporuplným reakciám poslucháčov a nie najlepšiemu pokrytiu spomedzi multiregionálnych staníc, si však našla svoje stabilné miesto na Slovensku.

Rádio OKEY
Dátum: 10.10.2001
Čas: 6:00 – 7:00

Rádio OKEY je jednou z posledných staníc, ktorá sa objavila na slovenskom rozhlasovom trhu. Svoje vysielanie spustila 1. marca transformáciou z pôvodného Rádia Koliba, ktoré svojim signálom pokrývalo západne, stredné a časť severného Slovenska. Napriek rozporuplným reakciám poslucháčov a nie najlepšiemu pokrytiu spomedzi multiregionálnych staníc, si však našla svoje stabilné miesto na našom trhu a dnes je najpočúvanejšou súkromnou rozhlasovou stanicou. Tento fakt však neprekvapuje pri pohľade na masívnu podpornú kampaň prezentovanú najmä zo strany príbuznej Markízy.



Krátko po šiestej hodine sa začali prvé ranné správy, na ktorých ma v prvom momente zaujali celkom slušné podmazy. Nerušili, hoci neboli príliš tiché, veľmi dobre však dopĺňali hovorené slovo. Samotný spravodajský blok však bol príliš rozsiahly, trval takmer 5 minút a tvorili ho výhradne čítané informácie bez akýchkoľvek ďalších príspevkov. Hoci prejav oboch správarov – Adama Pariška i Jozefa Kilingera – znel veľmi profesionálne, celému bloku chýbala dynamika, a tak mohli poslucháča prebrať akurát agresívne jingle, ktoré oddelovali športové a meteorologické informácie.



Po úvodnom spravodajskom bloku nasledoval krátky hudobný mix v štýle oldies zakončený zvučkou rannej relácie, ktorá dostala jednoduché pomenovanie – OKEY s Evou, a tak sa aspoň moderátorka Eva (Pribylincová – pozn. red.) už nemusela predstavovať. Poslucháčom zaželala dobré ráno a sotva stihla priblížiť svoj vysielací štáb, už sa rozozvučala úvodná pieseň rána od Jimmyho Sommervila. Po skladbe nasledovala upútavka, v ktorej moderátorka upovedomila poslucháčov na hlavné “ťaháky” vysielania. Za zmienku stojí súťaž o lístky na koncert skupiny ELÁN, prípadne súťaž s EuroTelom o mobilný telefón s EASY kartou.



Desať minút po šiestej odznela vcelku príjemná česká pieseň, ktorú mal na svedomí zrejme Martin Maxa. Následne sa už po druhýkrát ozvala sympatická znelka reklamy, v rámci ktorej moderátorka pozvala všetkých na víkendovú diskotékovú akciu, kde sa mal osobne predstaviť DJ a moderátor Rádia OKEY Julo Viršík. Po reklamnom ozname prišla upútavka na Čučoriedkáreň Jula Satinského a následne odzneli telefónne čísla do štúdia, čo dávalo tušiť, že bude nasledovať pesnička na želanie. Ešte predtým však odznela rock-n-rollová skladba Mamaloo od Les Humphries Singers, do ktorej sa aktívne zapojila aj samotná moderátorka unikátnym výkrikom, čim chcela zrejme zobudiť spiacich kolegov … Na telefónnej linke sa ocitla poslucháčka Danka, ktorá však nebola príliš zhovorčivá. Príčinou zrejme bolo, že ju moderátorka skoro vôbec nepustila k slovu, a tak len sama viedla monológ o rannom vstávaní. Bolo cítiť úľavu v hlase poslucháčky, keď mohla pozdraviť aspoň dvoch-troch ľudí a vypočuť si “svoju” skladbu od Michaela Jacksona.



Informácie o čakacích lehotách na hraničných priechodoch dostali priestor v rámci dopravného servisu o 6:23, po ktorom nasledovala neidentifikovaná popová skladba v Angličtine. Je to trošku škoda, že ju moderátorka neuviedla, nakoľko miesto toho prišiel na rad evidentne vynútený vstup o brušných tancoch. Prečo vynútený? Nuž, vyznelo to ako narýchlo “stiahnutá” správa z agentúry, ktorá hovorila o priaznivých účinkoch brušných tancov na zdravie, krásu, pohodu a hladký priebeh pôrodu (dokonca sa to aj rýmuje … :-) . Neviem, pri akej príležitosti to moderátorka spomínala, mohlo to však mať súvislosť s jej predchádzajúcimi monológmi. Potom už prišiel na rad Miro Žbirka so svojím aktuálnym hitom Bezchybná. Nasledoval ďalší zo série reklamných blokov, v ktorom tentoraz dominovali bulvárne týždenníky Markíza a Čas.



“Televízny spôsob” vysielania – t.j. vstup po každej pesničke – pokračoval aj v ďalších minútach, keď sa najskôr ozvala upútavka na hitparádu Okey Star a moderátor Jano (Dubnička – pozn. red.) oznámil mená troch najhranejších domácich interpretov – Nocadeň, Richard Müller a Miro Žbirka. Po krátkom inštrumentálnom jingli sa šlo bez prestávky ďalej, nasledovala totiž rubrika Hudobné tamtamy obalená inak veľmi otrasnou zvučkou. Moderátor Michal nám v nich prezradil podrobnosti o pripravovaných albumoch Limp Bizkit a Pink Floyd, ako aj o súdnom pojednávaní, ktoré absolvoval Jay Kay, líder kapely Jamiroquai. Po Michalovi sa opäť ozvala “stará známa” Evička a ešte raz uviedla skladbu od Jamiroquai, snáď aby to už bolo naozaj každému jasné. Akonáhle sa však Jay Kay odmlčal, nastúpila opäť, aby priblížila poslucháčom predpoveď počasia, ktorá mimochodom odznela len niekoľko desiatok minút predtým a dala sa očakávať aj v najbližšom spravodajskom bloku. S počasím však bola spojená aj nasledujúca skladba, asi najkrajšia z celého rána, známa to pohodovka No Rain od kapely Blind Melon.



Aké by to bolo ráno, ak by sa v ňom neozvala zvučka tradičnej súťaže Rádia OKEY, Kilečko, v ktorej bolo tentoraz možné vyhrať naozaj len symbolické “kilečko” … Šancu dostala poslucháčka Tina, ktorá však neuhádla, že John Ashcroft je ministrom spravodlivosti USA, a tak o spomínané kilečko prišla. Inzerát Národnej Obrody, ktorý Eva následne prečítala tak vyznieval mierne ironicky. Po reklamnom bloku sa však ozval niekto vtipnejší, opäť moderátor Jano – tento raz nám však v rubrike Bombardér priblížil nové príslovie v znení: “Dnes je streda, Rádio OKEY počúvať treba …” a vyhlásil celodennú súťaž o nový album fínskej kapely HIM. Ten, kto čakal ukážku z tohto albumu sa však nedočkal, nakoľko sa v éteri neozvali HIM, ale hlas legendárneho Roda Stewarta.



O niekoľko minút sa v éteri ozvala ďalšia legenda, tentoraz to boli R.E.M. s vynikajúcim songom Losing my Religion. Na vysokú koncentráciu reklamných blokov sme si už hádam zvykli, ten čo nasledoval bol už piaty v rámci jednej hodiny. Ako sa však ukázalo, bol zároveň posledný, nakoľko uzavrel prvú hodinu ranného vysielania, po ktorej nastal čas na záverečné bilancovanie:



Hudba – určená prevažne mladšej generácií, ale schopná osloviť aj mierne starších. Väčšina skladieb boli zaručené hitovky, žánrovo skôr tanečné. Možno však povedať, že viac priestoru dostala hudba staršieho dáta, ktorá bola ráno celkom príjemná na počúvanie.



Moderovanie – moderátorka pôsobila veľmi poblázneným dojmom, z jej prejavu bolo cítiť, že svoju prácu berie ako koníček a nie ako povinnosť. Jej neustále vstupovanie do vysielania a neuveriteľná ukecanosť však pôsobili veľmi odpudzujúco. Navyše, v niektorých vstupoch a najmä pri čítaní reklamy bola príliš unáhlená a robila zbytočné brepty. Taktiež sa zdalo, akoby mnohé vystúpenia robila nasilu, čo pokazilo celkový dojem z jej výkonu. Možno by nezaškodilo zredukovať počet živých vstupov a hlásiť sa len vtedy, keď má svetu čo povedať.



Redakcia – prejav oboch spravodajcov znel veľmi profesionálne, mali by však citeľnejšie zvažovať, čo všetko zaradia do vysielania, nakoľko spravodajský blok bol veľmi rozsiahly a príliš nudný, pričom obsahoval len čítané informácie.



Reklama – odhliadnuc od obsahu reklamných blokov, ich počet bol privysoký. Počas jednej hodiny odznelo celkovo 5 dlhších či kratších reklamných blokov, v priemere teda poslucháči počúvali reklamu každých 12 minút, čo vonkoncom nie je zvykom dokonca ani v televízií.



Obal – s výnimkou spravodajských podmazov by som celkový obal rádia hodnotil ako zlý, miestami až mizerný. Jingle boli príliš agresívne a zvučky jednotlivých rubrík tiež nepôsobili príjemne. V tejto oblasti to teda rozhodne OKEY nie je :-)



Celkovo by som náhodne odpočutú hodinku ranného vysielania Rádia OKEY ohodnotil kladne, avšak s mnohými rezervami. Vedenie stanice by si totiž malo uvedomiť, že rádio nie je televízia, a preto by sa v rannej relácií nemalo vstupovať do vysielania po každej skladbe, čo napokon inde ani nie je zvykom. Taktiež, krátke správy by ráno mali byť stručné a výstižné, čo sa o spravodajstve OKEY vonkoncom povedať nedá. A napokon, reklamné bloky by mali byť redšie, aby nemal poslucháč pocit, že sa stal obeťou komerčných “nenažrancov” …



A ako u mňa Rádio OKEY vlastne dopadlo (+ je najhoršie a +++++ je najlepšie)

1. Moderovanie: +++

2. Muzika: +++

3. Redakcia: ++

4. Reklama a obal: +

Celkové hodnotenie: 2.25 bodov.

Juraj Koiš | další články autora 11.10 01:12

  • balvan hovorí:

    Juraj Koiš,nahnevaj sa na mňa,ale si v tom článku trepal riadne od veci.Ja s tvojím názorom absolútne nesúhlasím.Tvoj názor vyjadrený v článku nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu,nakoľko poslucháč nie je sprostý a svoj názor si už dávno vyvoril sám.Ďurko,buď viac objektívny a menej zaujatý,ak už chceš písať ako novinár.Máš sa ešte veľa čo učiť….

  • mika hovorí:

    autor tohto clanku by mal predovsetkym skusit si sadnut za mikrofon a nieco ukazat.A potom hodnoti.Neprofesionalny clanok,slabe.Uroven ziadna.Skoda.

  • balu hovorí:

    Este ze nikde v suvislosti s tymto clankom nieje napisane ze “nezaujaty”. Niekto dostal za domacu ulohu napisat clanok o radiu okey? Myslim ze hodnotenie ranneho vysielania od vasej konkurencie na radia.sk je ovela profesionalnejsie a ovela lepsie urobene. Okrem toho si nemyslim ze stare zlate hitovky su urcene pre mladu generaciu, mlada generacia pocuva nieco uplne ine. Alebo sa mylim?

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Radio Všeobecné

Více článků