Prehľad éteru v Bratislave

Bratislavský éter je svojou polohou veľmi špecifický. Keďže naše hlavné mesto leží na pohraničí, zlievajú sa tu FM vlny z troch krajín, a to Slovenska, Rakúska a Maďarska, pričom niekedy možno celkom slušne zachytiť aj signál z Čiech.Bratislavský éter je veľmi špecifický, a to nielen svojou rôznorodosťou, ale hlavne polohou. Keďže Bratislava leží na pohraničí, zlievajú sa tu FM vlny z troch krajín, a to Slovenska, Rakúska a Maďarska, pričom pri odstávke niektorého z miestnych vysielačov možno celkom slušne zachytiť aj signál z Čiech. V samotnej Bratislave sa ako najlepšie miesta pre rozhlasových poslucháčov javia okrajové lokality ako Petržalka, Devínska Nová Ves a Čunovo. S nenáročnou anténou a za bežných poveternostných môžete na týchto miestach zachytiť okolo 30 stanic vysielajúcich v 4 rôznych jazykoch.



Pozitívom v Bratislave je práve vysoký počet chytiteľných rozhlasových staníc, a to aj bez nutnosti káblovej prípojky. V presýtených vlnách FM je v ponuke niečo pre každého – od množstva komerčne ladených staníc určených prevažne mladšej generácií až po hudobno-informačné vysielanie pre náročnejších poslucháčov. Na svoje si však prídu aj priaznivci ľudovej a vážnej hudby, ako aj iných menšinových žánrov, avšak iba za predpokladu, že ovládajú aspoň jeden z okolitých cudzích jazykov, nakoľko rádiá vysielajúce v Slovenčine sa menšinovým žánrom príliš nevenujú.



Stanice vysielajúce v okolí hlavného mesta je možné rozčleniť do týchto kategórií:



I. verejnoprávne siete: Slovenské a rakúske verejnoprávne rádiá ponúkaju široku paletu programov od spravodajstva po kultúrno-vzdelávacie relácie, vážnu hudbu a rozhlasové hry. Patria sem hlavne slovenské rádiá Devín, Regina a Slovensko, ale aj rakúske okruhy ö1 a ö2, prípadne maďarské stanice Petöfi a Bártok. Slovenské Rock-FM a rakúske Hitradio ö3 síce patria tiež medzi verejnoprávne, ale svojím formátom sa už zaraďujú skôr medzi komerčné, resp. hudobno-informačné rádiá.



II. hudobno-informačné rádia: Sem možno zaradiť väčšinu rozhlasových staníc, ktoré sú v Bratislave počuť. Ide o rádiá, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na hudbu a snažia sa osloviť mladších poslucháčov. Spravodajstvo buď nemajú skoro žiadne, alebo ho ponúkajú len v krátkych blokoch tvorených prevažne agentúrnymi informáciami. Možno sem zaradiť napríklad Fun Rádio, Rádio B1, Rock-FM Rádio, alebo regionálne nitrianske N-Rádio.



III. hudobno-spravodajské rádia: Sem patria stanice, pre ktoré hrá spravodajstvo už dôležitejšiu úlohu. Od tých vyššie uvedených sa v štýle hudby príliš neodlišuju, avšak v ich programe nájdete okrem pravidelných agentúrnych správ aj hlavný spravodajský blok zostavený z vlastných zdrojov. Patria sem hlavne rádia Expres a Twist, ale možno sem zaradiť taktiež aj nitriansku Hviezdu FM, trnavské Forte alebo bratislavské Rádio OKEY. Zo zahraničných staníc by do tejto kategórie celkom dobre zapadli aj rakúske rádiá Krone Hitr@dio, 88.6 Musiksender a Antenne 4, prípadne české stanice Impuls a Rádiožurnál, ako aj väčšina chytiteľných maďarských rádií.



IV. spravodajské siete: Sem možno zaradiť predovšetkým BBC World Service ako aj Slobodnú Európu, ktoré sa obe sústreďujú na nezávislé spravodajstvo a kultúrne udalosti.



V. menšinové stanice: Menšinové stanice príliš veľa priestoru v bratislavskom éteri nemajú. Aj tí náročnejší poslucháči si však predsa len majú ešte z čoho vybrať – priaznivci alternatívnych žánrov si môžu naladiť štvrtý okruh rakúskeho rozhlasu, Rádio FM4 a tým skôr narodeným určite ulahodí svojou ponukou maďarské Sláger Rádió. Zaujímavosťou však je, že v okolí Bratislavy nenájdete ani jedno typické country rádio, hoci tento hudobný formát je napríklad v susednom Česku veľmi rozšírený.



Prílišná presýtenosť bratislavských FM vĺn však môže byť aj tŕňom v oku mnohých poslucháčov. Obrovským negatívom tejto lokality totiž je, že v Bratislave už nie je žiaden voľný kmitočet, a tak zaniká priestor pre nové perspektívne projekty. Vysiela tu totiž len 11 pôvodných domácich staníc, čo je najmenej v porovaní okolitými hlavnými mestami – Prahou, Viedňou a Budapešťom.

Juraj Koiš | další články autora 28.08 08:03

  • merlin hovorí:

    Myslim ze Blava ma celkovo na prd poziciu co sa tyka nielen rozhlasoveho etheru.
    Ide predovsetkym o to, ze vatsina ludi co tu zije je pristahovana od vsadial a tak vyzera gulas a galimatias ktory sa na ludi vali zo vsetkych stran, ponajviac z reklamy a vyzoru celeho mesta i okolia. TAk isto vyzera i rozhlasovy a Tv obsah vysielania.
    Povodne alternativne stanice ako bol uz nebohy radioRagtime a country radio zacytitelne do urciteho casu z CZ su minulost. nakolko zijeme v blizkosti dalsieho velkeho mesta (Wienna) a tam sa zacal komercny ruch relativne nedavnom case ( Komercne vysielanie bolo povolene statom v rakusku cca v roku 1997) tak sa tu bijeme o relativne maly priestor VKV FM CCIR ( zapadna norma) Neviem ale preco uz dakoho nenapadlo komercne a alternantivne vyuzit aj opustene kmitocty SV, KV povodneho statneho vysielania pre zahranicie, napriklad pre priestor alternativnych radii. Pokial by neslo o dialkove a vykonovo velmi narocne vysielanie, dalo by sa v pohode realizovat ako lokalne vysielanie z nizkym vykonom ( priklad USA, Taliansko, CH…) Avsak nakolko komercne “TucTuc-reklamoblaboty” vladnu dnes svetom a reklama prevazne zivy obsah hudby a obsah hudby zodpoveda za mozne mnozstvo reklamy, tak sme v konmercnej sfere tam kde sme. Dalsi faktor je statne vysielanie, kde slov. rozhlas hra typicky od reality odtrhnuteho statneho molocha, ktory obsahovo zaostal niekde na urovni cias normalizacie (1975), a ponuka fajnsmekrom istu alternativu moznej onanie nad casmi davno prezitymi….
    Problem je tiez to co nazyvame “trendy” a cool.
    V modernom “zapadnom” svete je tato alternantiva prekonana, technologiou DBT, DDS a podobne, kde su v dig. forme na KV vysielane mnozstva alternativnych stanic, vychadzajucich s prevazne inetovych radii ( blues on air a stovky dalsich) TAk sa obsah postupne meni aj v udomacnenych a povodne reklamodegenerativnych radiach sa meni ako forma moderovania, tak aj obsah a prisposobuje sa alternacii a ma ine formy, na ake sme mom. zvyknuty.
    Az dobehne tato technologia k nam ( a pochybujem ze nam to dovolia reklamodegenerati) tak sa zmeni obsah aj VKV FM CCIR. NAstastie sme narod velmi ovladatelny a ovplyvnitetelny, tak prepacime aj tuto formu masmedialnej degeneracie.

  • miso hovorí:

    Ja neviem :) )))))

  • peedroo hovorí:

    Vie este niekto nieco o tej frekvencii 98.3 Mhz v Bratislave? Preco sa nevyuziva?

  • miso hovorí:

    Ani ja nie som Blavak, ale je to tak, ako napisal Vlado- Blava je zaujimava aj pre zadavatelov reklamy- preto sa tam snazilo dost napr. aj byv. Forte……

  • Vlado hovorí:

    Martin, toto tvoje uvazovanie je trocha scestne. Neviem, preco by sa obyvatelia Bratislavy nemohli aj takymto sposobom porozpravat o tom, ako to radiovo vyzera v BA. Ked chces, zaloz si forum “Prehlad eteru v Spisskej Nove Vsi” a mozes tam vyplakavat.
    Jednoducho tak to byva vsade, ze v oblastiach s vysokym poctom potencialnych posluchacov je viac rozhlasovych aj televiznych stanic lebo je tam vacsi trh. Preto v CR vysiela vela stanic v Prahe a jej okoli. Preto v SR je vela stanic v BA, preto vo Viedni vysiela hodne stanic..
    Aby som sa vyhol nejakej invektive z tvojej strany: nie som Bratislavcan…

  • Martin hovorí:

    Vsetci t len myslite na Bratislavu, preco sa trochu nezamyslite aj nad ostatnymi castami Slovenska, ktori nemaju mozno ani zlomok toho co vy…
    Nemyslim priamo na seba, ale take sever Slovenska…atd… Blavaci ste trapni…

  • A.G. hovorí:

    V Blave sú volné VKV frekvencie.
    A to: 89,7 a 98,3.
    Na 89,7 mal vysielať EXPRES,ale frekvencia bola rušená rakúskym rádiom.
    O 98,3 mal záujem LUMEN.

  • Anonym hovorí:

    Prečo nie je v Bratislave čisto mestské rádio? Určite,by ho privítal každý správný Blavák.

    • JK hovorí:

      Prečo nie je v Bratislave čisto mestské rádio? Určite,by ho privítal každý správný Blavák.

      Lebo nie sú frekvencie. Bratislavčania by podobné rádio uvítali, ale konkurencia asi ťažko … možno aj preto vysielajú v Bratislave z Leškovej až dve rádiá.

  • Muro hovorí:

    Pod tymi nestastnymi “poveternostnymi” podmienkami si vzdy predstavim len vietor, a ten fakt nema co do cinenia so sirenim VKV. Dazd a hmla su nieco ine, moze vzniknut utlm signalu. Sporadicke letne odrazy od ionosfery na VKV v 11 rocnom slnecnom cykle su uz nieco uplne ine. Tie nam umoznili pocuvat na VKV stanice vzdialene 1000 a viac km od nas ako DX. Ale to uz je nad ramec tohoto clanku. A k tym ceskym radiam Ti musim dat za pravdu, pocas niekolkotyzdnoveho pobytu v Prahe som fakt nemal co pocuvat (az na Radio 1).

  • balu hovorí:

    prehlad frekvencii (bandscan) je na konkurencnej stranke http://www.radia.sk :-) Nemyslim si ze poveternostne podmienky nemaju vplyv na sirenie vln v pasme VKV (dazd a poriadna hmla urobia svoje, a nehovorim o sporadickych atmosferickych vrstvach, tie su ale skor raritou). Myslite si ze by sa na slovensku uchytilo country radio? Myslim ze toto je specificke len pre cechy, ze nemaju ziadnu poriadnu povodnu sucasnu hudbu, len same hviezdy ktore dokazu maximalne prespievat nejaky velky hit. Okrem toho z velmi vela nezavy(i?)slych zdrojov mozno pocut ze cesi nevedia robit radio, je to liknave, roztahane, nedynamicke a vobec vseobecne zle…

  • Kosta(na navsteve u Mura) hovorí:

    Ocakaval by som k textu aj prehlad frekvencii vsetkych vysielacov&nazvy radii, co si zachytil. Nech mozu ostatni porovnat, co sa este da naladit.
    A preco pouzivas “nenarocnu” antenu ?

  • Muro hovorí:

    Noo podla toho vidno, ze existuje viac sposobov ako rozdelit stanice a preto by som si netrufal ich nejako skatulkovat, lebo kazda stanica je v podstate jedinecna (aj ked na Slovensku su dost na jedno kopyto :-)

  • JK hovorí:

    Muro, vdaka za reakciu. Co sa tyka Radia Okey, ak sa nemylim denne vysiela spravodajsku 15-minutovku okrem kratkych sprav, prave preto som ho zaradil medzi hudobno-spravodajske radia. K Radiozurnalu len tolko, ze nezalezi na tom, kolky okruh verejnopravneho rozhlasu to je, pokial Ti napadla paralela s Radiom Slovensko, myslim, ze Radiozurnal sa v mnohom odlisuje a orientuje sa predovsetkym na spravodajstvo, hudbu a publicistiku. Na rozdiel od SRo1 tam nenajdes napriklad rozhlasove hry, rozpravky pre deti a pod. Na to su urcene ine okruhy. Pod pojmom “mensinove stanice” som mal na mysli radia odlisujuce sa od tych kvazi komercnych, tj. radia orientovane na mensinove zanre. Akurat som tam mozno zabudol zaradit este rakuske Antenne4. No a co sa tyka vplyvu “poveternostnych podmienok” na sirenie VKV, vdaka za upozornenie, je mi jasne, ze nemozu mat ziaden vplyv. Zrejme vyraz “klimaticke podmienky” by bol vystiznejsi… hoci aj atmosfericke podmienky sedia :)

  • Muro hovorí:

    Neda mi nezareagovat na tento clanok, pretoze som v nom nasiel niekolko divnych faktov. Nemam pocit, ze by radio Okey vysielalo viac spravodajstva ako napr. Rock FM radio. Heslom radia Okey je prave posluchacov nezatazovat dlhymi spravodajskymi blokmi. Neviem, ako mohol autor zaradit Radiozurnal medzi “hudobno-spravodajské rádia”, ked Radiozurnal je prvy program Ceskeho VEREJNOPRAVNEHO rozhlasu. Medzi “mensinove stanice” by som zaradil skor stanice, vysielajuce pre narodnostne mensiny. Co to znamena “nenarocna antena”? Autor asi mal na mysli jednoduchu antenu (prutovu, skladany dipol, …) A dalsia vec: Poveternostne podmienky NEMAJU vplyv na sirenie VKV. Jedine ze by vam vietor zhodil antenu zo strechy :-) Asi mal autor na mysli atmosfericke podmienky. Az na tieto chyby je clanok vcelku vystizny.

    Muro

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Radio Všeobecné

Více článků