História a plány: Hlas Ameriky chce zatvoriť ďalšie redakcie

V čase silnejúcich protiamerických nálad vo svete dochádza k ďalšiemu zredukovaniu zahraničného vysielania Hlasu Ameriky /Voice of America/. Jedenásť bývalých riaditeľov rozhlasovej stanice podalo v týchto dňoch spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadajú Kongres USA, aby zakročil proti plánovanému kroku Bushovej administratívy. Tá totiž navrhuje podstatne znížiť vysielanie Hlasu Ameriky v anglickom jazyku a v ďalších 15-tich jazykoch.

Orientácia iba na Afriku


Bushova administratíva navrhuje obmedzenie šírenia programu VOA na všetkých kontinentoch okrem Afriky. Ak sa škrty v rozpočte schvália, vysielanie v uzbeckom, chorvátskom, gruzínskom, kantonézskom a thajskom jazyku zanikne. Hlas Ameriky sa odmlčí aj v ruskom, ukrajinskom, albánskom, srbskom, bosnianskom, macedónskom jazyku a jazyku Hindi v Indii. Dôjde tiež k zredukovaniu vysielania v tibetskom a portugalskom jazyku v Afrike. Televízne vysielanie však bude aj naďalej pokračovať. Vo februári tohto roku uplynulo 65 rokov, čo sa v éteri prvýkrát ozvalo vysielanie Hlasu Ameriky. Stanica v súčasnosti šíri program už len do 24 krajín v 44 jazykoch. Len pre porovnanie, ešte pred 10 rokmi bol program VOA vysielaný pre 128 krajín sveta v 52 jazykoch.


Hlas Ameriky je najväčším americkým verejnoprávnym rádiom, ktoré má pobočky po celom svete. Ak Kongres USA schváli rozpočet na fiškálny rok 2008, ktorý sa začína 1. októbra, jeho vysielanie v mnohých kútoch sveta s najväčšou pravdepodobnosťou zanikne. Stane sa tak dôsledkom plánovaného uťahovania opaskov v rámci rozpočtu, ktoré zahŕňa aj zrušenie anglického zahraničného vysielania. Bývalí riaditelia Hlasu Ameriky sa spoločne postavili proti tomuto návrhu i napriek tomu, že za  posledných 50 rokov v rádiu pôsobili za vlády republikánov aj demokratov. Spoločne žiadajú Kongres USA o zakročenie proti plánovanému zníženiu rozpočtu pre Hlas Ameriky, ktoré spôsobí, že najväčšie verejnoprávne médium v Amerike zanikne v mnohých krajinách sveta.


Ohrozenie národnej bezpečnosti USA?


Škrty by mohli vážne ohroziť národnú bezpečnosť a poškodiť diplomatické vzťahy. Milióny ľudí by stratilo prístup k voľne dostupnému a nezávislému médiu, ktoré zosobňuje jednu zo základných hodnôt národa Spojených štátov. Vzhľadom na zaručenú efektivitu Hlasu Ameriky, ktorý má viac ako 115 miliónov poslucháčov a divákov za týždeň, bývalí riaditelia Voice of America naliehavo žiadajú o navýšenie rozpočtu na fiškálny rok 2008, ktorý sa začína 1.októbra, z navrhovaných 178 miliónov na 204 miliónov amerických dolárov. Uvedená suma je potrebná na pokrytie nákladov na program i rádiový prenos vyššie spomínaného vysielania, čo predstavuje 3,9 percenta z celkového rozpočtového balíka Spojených štátov na zahraničné vysielanie.


K ústupu Hlasu Ameriky dochádza v čase, keď prieskumy potvrdzujú, že protiamerické nálady vo svete dosahujú v tomto čase svoj vrchol. Práve v období po 11. septembri 2001 si Spojené štáty pre ich vlastnú bezpečnosť  jednoducho nemôžu dovoliť zložiť zbrane v globálnej vojne názorov,” píše sa vo vyhlásení bývalých riaditeľov Hlasu Ameriky. Svoj nesúhlas s rozhodnutím Bushovej administratívy vyjadrili: Mary G. F. Bitterman, Robert  E. Button, Richard  W. Carlson, Geoffrey Cowan, John Hughes,  David Jackson, Henry Loomis, E.  Eugene Pell, Robert Reilly, R. Peter Straus a Sanford J. Ungar.


Programové škrty sa začali v roku 2000


Drastické obmedzenie  vysielania Hlasu Ameriky do strednej a východnej Európy sa začalo  už v marci 2000. V tom období boli slovenskej redakcii  odobraté vysielače stredných a krátkych vĺn. Program v slovenčine znížilo vedenie stanice z denného 60 minútového vysielania len na 15  minút denne, počas  pracovných dní. Rok 2004 sa do histórie Hlasu Ameriky zapísal zatvorením  10 redakcií, vrátane slovenskej. Vedenie rádia zrušilo vysielanie aj v českom,  poľskom,  maďarskom, slovinskom, bulharskom, rumunskom, estónskom, litovskom a lotyšskom jazyku. Bývalý riaditeľ VOA, ktorý je podpísaný aj pod tohtoročným vyhlásením pre Kongres USA David Jackson vtedy uviedol, že nejde ani tak o nedostatok finančných  prostriedkov, ako skôr o strategické rozhodnutie, aby sa organizácia mohla viac sústrediť na nových poslucháčov a divákov a na nové priority.


Americký úrad pre zahraničné vysielanie prijal v roku 2004 rozhodnutie, na základe ktorého začal Hlas Ameriky pre krajiny strednej a východnej Európy vydávať internetový časopis Revue Nová Európa v 17 jazykoch. Mesačník bol však len slabou náhradou za zrušené rozhlasové vysielanie VOA, a preto jeho vydávanie v roku 2006 definitívne zastavili.


História už od druhej svetovej vojny
 
Vysielanie Hlasu Ameriky zaznelo prvýkrát počas druhej svetovej vojny. Medzi prvými jazykmi zahraničného vysielania bola aj slovenčina. Stanica si svojou snahou hovoriť pravdu na Slovensku počas komunistického režimu vyslúžila  postavenie tzv. “štvavej vysielačky”. Hlas Ameriky pokračoval vo vysielaní na Slovensko aj po novembri 1989. Zo začiatku na  krátkych a stredných vlnách, neskôr cez satelit. V roku 1994 nadviazal spoluprácu so súkromnými rozhlasovými stanicami. Posledné vysielanie v slovenčine odznelo 27. februára 2004.

Miroslav Strelec | další články autora 02.04 08:20

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Radio Všeobecné

Více článků