Ako sa dá vytvoriť priestor menšinovým rádiám?

Legislatíva je základom a vytvára podmienky, v ktorých sa môžu rozhlasové stanice ako aj licenčná rada pohybovať. U susedov, kde v mediálnom zákone zákonodárcovia vytvorili priestor aj pre neziskové rádia, je všetko trochu inak.Mnoho hlasov hovorí, že väčšina slovenských rádií je po hudobnej stránke rovnaká. Hrajú to isté a v regiónoch sa dajú rozlíšiť len podľa prízvuku akým moderátori rozprávajú. Nový rozhlasový projekt, ktorý by pred zrakmi licenčnej rady uspel sa objavil naposledy pred viac ako 2 rokmi. Rozhlasový trh jednoducho stagnuje. Čím to je? Je to neschopnosťou ľudí z mediálnej brandže vymyslieť niečo nové? Nedostatkom kreativity, alebo nadšenia, ktoré by pomohlo k zrodu originálneho a pre poslucháčov príťažlivejšieho rádia? Alebo je slovenský trh naozaj taký malý, že si nezaslúžime nič lepšie, len to čo máme? Nie je na vine aj legislatíva, ktorá predpokladá, že rádio musí byť úžasnym bizninisom a treba mu klásť polená pod nohy?



Každopádne legislatíva je základom a vytvára podmienky, v ktorých sa môžu rozhlasové stanice ako aj licenčná rada pohybovať. Preto nesie svoj podieľ viny na stave, ktorý tu zavládol. U susedov, kde v mediálnom zákone zákonodárcovia vytvorili priestor aj pre neziskové rádia, je všetko trochu inak. Kvôli tomu sme si zobrali ich zákony dotýkajúce sa nezávislých rádii na mušku. Predsudky prosím hoďte za hlavu, ideme do Maďarska.



Základný právny rámec v Maďarsku tvorí zákon z roku 1996 o vysielaní rádií a televízií. Nad dodržiavaním tohto ako aj ostatných zákonov dohliada Celoštátna rozhlasová a televízna rada (ORTT). Táto rada je volená na 4 roky parlamentom podľa prehľadného kľúča. Každý parlamentný klub (frakcia) má právo navrhnúť jedného kandidáta. V prípade, že vládnu koalíciu alebo opozíciu reprezentuje len jeden klub, má právo navrhnúť dvoch členov. Kandidáta na predsedu rady navrhujú spoločne premier a prezident republiky.



Na zohľadnie názorov a záujmov širšieho spektra spoločnosti pri dôležitých rozhodnutiach rady, ako je udelovanie licencií, sú zo zákona určené osobité pravidlá hlasovania. Pre právoplatné udelenie celoštátnej licencie je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov členov rady. Ak sa v prvom kole nepodarí právoplatne rozhodnúť, rada do 8 dní uskutoční druhé kolo, v ktorom má právo hlasovať už aj predseda rady. Ak sa ani v druhom kole nenájde dvojtretinová väčšina pre platné rozhodnutie, členovia licenčnej rady strácajú svoj mandát s výnimkou predsedu a parlament do 30 dní zvolí novú radu. Avšak pôvodní členovia sa už o tieto posty nemôžu uchádzať. Pri rozhodovaní o regionálnych licenciách platí podobné pravidl s malým rozdielom. Po druhom neúspešnom kole členovia licenčnej rady nestratia svoj mandát, ale do 60 dní musia vypísať nové výberové konanie.



V uvedenom zákone je zahrnutá aj povinnosť licenčnej rady brať ohľad na neziskové rádia pri udelovaní frekvencií. O tom svedčí aj nasledujúce pravidlo: Ak sa vo vyhlásenom výberovom konaní o voľnú frekvenciu uchádza neziskové rádio a na danom území má 80% obyvateľstva možnosť počúvať aspoň 2 miestne súkromné rádia, na udelenie licenie má predostné právo neziskové rádio. Neziskové rádia majú v Maďarsku možnosť získať od občanov – poslucháčov ako dar 1% ročnej dane z prijmu fyzických osôb. Zároveň v takýchto radiách môžu mladí muži odslúžiť civilnú vojenskú službu, čo v hojnej miere využíva napríklad budapštianske rádio s príznačnýn názvom Civil. Dôležitými zdrojmi príjmov neziskových radií sú sponzorské dary. Vďaka legislatíve podporujúcej vznik neziskových radií vysiela v Maďarsku prvé rómske Rádio C, alternatívne rádia, akými sú napríklad budapeštianske rádiá Fiksz a Civil, alebo rôzne nábožensky orientované rozhlasové stanice.



Medzi maďarské špecifiká patrí aj povinnosť rádií hrať minimálne 15% hudby z domácej produkcie. Mediálny zákon myslí aj na právo verejnosti na informácie. Z toho dôvodu celoplošné súkromné radiá musia v hlavnom vysielacom čase, čo je podľa zákona medzi 6.30 a 9.30 hod, odvysielať aspoň jednu minimálne 15 minutovú spravodajskú reláciu. Taktiež je rádiam uložená povinnosť venovať 10% vysielacieho času verejnoprospešným reláciám. Pod nimi sa rozumie napríklad spravodajstvo, relácie pre deti, občianska publicistika, alebo rubriky venované vede a technike.



Jasné legislatívne pravidlá v Maďarsku vidia rádio v prvom rade ako službu občanovi, a tak umožňujú existenciu pestrejšej ponuky. Ponuky, z ktorej si môže poslucháč vybrať podľa vlastnej chuti. Nemusí sa rozhodovať ako kedysi zákazníci Henryho Forda, ktorý mal heslo: “Môžete si vybrať akej farby bude vaše auto, ale musí byť čierne.”

Róbert Kalmár | další články autora 05.11 10:00

  • Anonym hovorí:

    Rozhlasový trh jednoducho stagnuje. Čím to je? Je to neschopnosťou ľudí z mediálnej brandže vymyslieť niečo nové?

    Všetko je otázka len a len peňazí.Skúste
    spraviť čisto len rockove alebo country rádio a po roku sa ocitnete úplne v koncoch.Jednoducho tu sa to nedá.

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Radio Všeobecné

Více článků