Čo je poslucháč ochotný urobiť pre svoje rádio?

Rozhlasové vysielanie na Slovensku sa ešte pred niekoľkými rokmi nieslo v duchu silnej programovej intuície. Hoci dnes je bežné programovanie rádií na základe dlhodobých marketingových prieskumov, stále môžete naraziť na stanice, ktoré dávajú prednosť širokospektrálnemu profilu, a programovo sa snažia zacieliť na viacero poslucháčskych skupín súčasne. Pri týchto staniciach je veľmi dôležitá dôvera poslucháčov a ich ochota “priznať” sa k počúvaniu konkrétnej stanice v prieskume. Kam až môže ochota poslucháča siahať, a kedy sa už predpokladá odklon od svojho miestneho rádia?

Potreba tolerantného poslucháča


Väčšina slovenských rádií sa aj na konci 90-tych rokov riadila v hudobnom plánovaní zásadou “poslucháč počúva to, čo my vysielame”. V programe sa nepoužívali premyslené stratégie, ako poslucháča prilákať. Rádiá si priazeň získavali viac-menej náhodne. Úspešnejší boli najmä tí, čo vysielali najdlhšie, a poslucháči si na nich už zvykli. Zlom prišiel v roku 2001, kedy multiregionálne Rádio Expres prešlo na vyprofilovaný a prieskumami podložený hudobný formát. Hranica medzi úspechom a neúspechom sa začala prudko posúvať.


Napriek tomuto trendu si niektoré regionálne stanice dokázali udržať stabilnú poslucháčsku priazeň. Najlepší výsledok nitrianskeho N-Rádia bol na úrovni 149 tisíc poslucháčov denne. V podobných hodnotách sa svojho času pohybovali aj dve východoslovenské rádiá Východ a KIKS. Dlhodobú priazeň si pestovala aj dubnická regionálka D.C.A., ktorá však ukončila vysielanie ešte v roku 1999. V prieskumoch pozitívne bodovalo aj dnes už neexistujúce Rádio Forte a viackrát sa výrazne presadil aj žilinský Frontinus. Všetky tieto značky boli v minulosti na regionálnych trhoch veľmi známe, a ich úspech sa dal pripísať práve tomu, že tieto rádiá patrili medzi prvé súkromné stanice v regiónoch.


Keď však celoplošné rádiá prešli na precíznejšie formátovanie, regionálky tomuto trendu nedokázali konkurovať. Intuícia spojená s veľmi širokým zacielením programu priniesla odliv poslucháčov mnohým staniciam. Je veľmi pravdepodobné, že regionálne rádiá majú podstatne viac poslucháčov, ako im indikujú prieskumy. Treba sa však zamyslieť nad tým, prečo nie sú respondenti motivovaní, aby sa prihlásili k počúvaniu “svojho rádia” aj keď sa ich na to opýta agentúra, ktorá uskutočňuje prieskum.


Regionalita neláka?


Regionálne rádiá už zďaleka nie sú takým poslucháčskym ťahákom ako boli v 90-tych rokoch. V časoch, kedy každé rádio malo väčšinou jednu frekvenciu, bola pozícia regionáliek oveľa silnejšia. Rozširovanie celoslovenských staníc však prinieslo poslucháčom v regiónoch väčší výber, a prestalo platiť pravidlo, že “domáce” rádiá sú najzaujímavejšie. Poslucháči boli spočiatku veľmi tolerantní k regionálnym rádiám, ktoré si nemohli dovoliť investovať výrazné prostriedky napríklad do profesionálnej zvukovej grafiky alebo do atraktívnych promo súťaží. S príchodom celoslovenských staníc sa však vnímanie poslucháčov prirodzene zmenilo, a mohli svoje domáce rádiá začať porovnávať s ekonomicky silnejšími rádiami z Bratislavy.


Mnohí poslucháči sa mohli v tejto fáze odkloniť od tradičného počúvania svojho domáceho rádia, na ktoré si medzičasom zvykli. Navyše, niektoré rádiá ako napríklad Rádio Tatry, Rádio Forte alebo Rádio Rebeca časom zanikli, a hoci neskôr ich nahradili nové značky v regióne, bývalú popularitu si už nezískali. Medzičasom si týchto poslucháčov rozdelili multiregionálne stanice, a lokálne rádiá ich prestali lákať, keďže sa k nim už neprihlasovali.


Slabá identifikácia menších rádií


Identifikácia rádií je ďalším dôležitým faktorom, ktorý môže ovplyvniť poslucháča v rozhodovaní o tom, komu “dá hlas” v prieskume. Multiregionálne stanice začali vo svojich programoch oveľa viac zdôrazňovať svoju značku. Tento rozdiel môžete zaznamenať, ak si naladíte napríklad Rádio Expres alebo Jemné melódie, a po ňom preladíte na niektoré rádio v regióne. Jednak počujete rozdiel v kvalite zvukovej grafiky, a regionálne rádio vás nebude “masírovať” neustálym opakovaním svojho názvu či sloganu.


Hoci tento postoj regionálnych rádií sa môže javiť ako priaznivejší pre poslucháča, práve to môže byť dôvod, prečo si na menšie rádio respondenti nespomínajú v prieskumoch. Pokiaľ nepatria medzi notorických poslucháčov “svojej” stanice, je dosť možné, že v rozhodujúcom momente si spomenú na inú stanicu, ktorej značku lepšie poznajú, a ktorej často opakovaný slogan im znie v mysli.


Vyššie nároky, nižšia tolerancia?


Odklon poslucháčov od regionálnych rádií však môže mať aj jednoduchšie dôvody. Moderátori, ktorí začali svoju kariéru v menších staniciach, sa pri dostatočnom talente a schopnostiach môžu ľahko uplatniť v celoplošnom rádiu, ktoré im objektívne ponúkne väčšiu prestíž a lepšie finančné podmienky. Nároky poslucháčov sa však zvyšujú, a pokiaľ regionálne rádio nedokáže vhodne nahradiť odchádzajúce talenty, je prirodzené, že ho poslucháč začne vnímať kritickejšie.


Tolerancia poslucháčov sa v priebehu posledných rokov veľmi zmenila. Celoslovenské rádiá nasadili kvalitatívnu latku vysoko, a poslucháči očakávajú podobnú úroveň aj od miestnych staníc. Tie však podobnej úrovni nemôžu z objektívnych príčin konkurovať, a ich vysielanie je, až na niektoré výnimky, umením možného. Odpoveď na otázku, čo dokáže poslucháč urobiť pre svoje rádio je aspoň v tejto fáze vývoja rozhlasového trhu jednoznačná. Prieskumy naznačujú, že nie veľa. Budúcnosť bude závisieť najmä od toho, čo dokážu menšie rádiá urobiť pre udržanie zostávajúcich poslucháčov.

Juraj Koiš | další články autora 19.07 09:24

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Radio Všeobecné

Více článků