Môžu kábloví operátori prehĺbiť záujem o digitálnu televíziu?

Už viacero slovenských operátorov láka svojich zákazníkov na programy v digitálnej kvalite. V pomerne novom segmente si začínajú konkurovať ponuky od UPC, T-Com, Orange, Digi TV alebo Satro. Dokáže rozmach týchto službieb naštartovať záujem ľudí o skutočné vymoženosti digitálnej televízie? Aká výrazná bude konkurencia terestriálneho vysielania v porovnaní so satelitným alebo káblovým prijmom po definitívnom vypnutí analógových vysielačov?

Digitálne vysielanie prestáva byť hudbou budúcnosti


Služby digitálnej televízie môže mať k dispozícii čoraz viac obyvateľov Slovenska. Dominantný poskytovateľ retransmisie cez káblové rozvody, spoločnosť UPC Broadband Slovakia tento týždeň predstavila svoje nové logo a balíky služieb, a pripravila pre záujemcov možnosť sledovania nadstavbovej digitálnej ponuky za rovnaku cenu ako rozšírený súbor „analógovej“ káblovej televízie pri určitej viazanosti. Okrem samotnej ponuky by hlavným ťahákom nového produktu mal byť výrazne vyšší počet staníc za porovnateľnú cenu, služba elektronického programového sprievodcu, ako aj fakt, že analógová ponuka televíznych staníc by sa už nemala v budúcnosti rozširovať, a jednotlivé kanály by mali časom prejsť do digitálnej ponuky v závislosti od penetrácie tohto spôsobu prijmu. Nie je to však iba UPC, ktorá v našich podmienkach objavila čaro digitálneho vysielania. Spoločnosť Slovak Telekom už dlhšie láka ľudí na IPTV službu Magio, digitálnu televíziu poskytuje aj Orange Slovensko alebo káblový operátor Satro. Nehovoriac o prítomnosti satelitných providerov UPC Direct, Digi TV, CS Link alebo Sky Link. Všetky ponúkané služby majú jedno spoločné – vďaka investíciám do marketingu a reklamy môžu výrazne zvýšiť záujem ľudí o digitálnu televíziu a „nechtiac“ vytvoriť aj priestor pre nástup terestriálneho digitálneho vysielania, ktoré by už o necelé štyri roky malo byť samozrejmosťou.


DVB-T ako nepríjemná konkurencia kábloviek


Napriek rozmachu a stále rastúcemu pokrytiu služieb retransmisie je totiž stále väčšina obyvateľstva, ktorá prijma televízne vysielanie prostredníctvom klasickej antény. Súčasní retransmitori si tak svojim dnešným bojom o zákazníka paradoxne podlamujú pod sebou konár. V prípade, ak bude na Slovensku k dispozícii predpokladaných osem celoplošných multiplexov DVB-T po roku 2012, dá sa očakávať, že pri využití štandardu MPEG-2 sa do nich vojde minimálne 32 televíznych staníc. Keďže nie je pravdepodobné, že by celú kapacitu multiplexov zaplnili domáci licencovaní vysielatelia, zrejme budú operátori terestriálnej televízie súťažiť o klientov aj medzi nadnárodnými stanicami, prípadne vyplnia svoje kapacity prémiovými kanálmi alebo vlastnými platenými službami. Väčšina z ponúkaných staníc v DVB-T však bude celkom iste šírená voľne, a bezplatne k dispozícii. Práve to bude obdobím, kedy by mohol nastať odliv zákazníkov od platených káblových operátorov k bezplatným službám terestriálnej televízie.


Podmienky must-carry sú v nastupujúcom digitálnom veku liberálnejšie ako v minulosti. Káblovky budú mať voľnejší manévrovací priestor pri obsadzovaní povinne šírených programov do základnej ponuky. Aj tak sa ale dá predpokladať, že budú nútení šíriť väčšinu terestriálne pôsobiacich staníc, aby potenciálnym divákom nezužovali výber v porovnaní s terestriálnym vysielaním. Problém môže nastať v cene za služby retransmisie, nech by bola nastavená akokoľvek nízko. Je otázne, či diváci budú ochotní platiť 100, 200, 400 alebo viac korún mesačne navyše za niečo, čo môžu mať k dispozícii zadarmo v rámci DVB-T.


Káblovky budú lákať na „stovky programov“ a HDTV


Digitálna retransmisia napriek tomu bude mať oproti terestriálnej televízii konkurenčnú výhodu v počte a obrazovej kvalite programov. Minimálne v prvých rokoch po „analógovej tme“ môžeme očakávať, že 32 celoplošných staníc v DVB-T bude pomyselný strop. Ak by sme chceli byť optimisti, po niekoľkých rokoch môže nastať prechod na úspornejšie kódovanie MPEG-4 a vyšší počet programov, rozmach televízie vo vysokom rozlíšení a ďalšie vymoženosti modernej doby. Káblové spoločnosti a satelitní operátori však môžu prakticky ihneď ponúknuť viac ako stovku digitálnych programov vo svojich rozvodoch, a HDTV pre nich tiež nie je iba hudbou budúcnosti. Rozhodujúce však bude konkurenčné prostredie a najmä cena za služby, aby sa sledovanie digitálnej televízie cez kábel nestalo iba záležitosťou luxusu.


Zrušenie koncesionárskych poplatkov môže významne pomôcť retransmitorom


V blízkej budúcnosti bude zároveň veľmi zaujímavé sledovať, ako dopadne iniciatíva za zrušenie povinných koncesionárskych poplatkov pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, zrušenie týchto poplatkov by mohlo významne pomôcť práve káblovým operátorom v budúcnosti. Ak by boli ľudia naďalej nútení platiť koncesionárske poplatky, ale zároveň by mohli sledovať približne tri desiatky staníc v DVB-T bezplatne, dá sa predpokladať, že ochota platiť ďalšie peniaze káblovým operátorom by sa znížila. Naopak, keby sa podarilo koncesionárske poplatky v referende zrušiť, výdavky na príjem televízie v každej domácnosti by klesli o necelých 1700 korún ročne. Práve túto sumu by ľudia mohli neskôr investovať do prijmu káblovej televízie na úkor terestriálnej. Základný programový súbor u mnohých operátorov je totiž lacnejší, a rozšírený už prestáva byť výrazne drahší. Ak dokážu káblové spoločnosti za porovnateľnú cenu ponúknuť atraktívnejší obsah ako si divák naladí v DVB-T, budú mať pri absencii povinných koncesionárskych poplatkov väčšiu šancu na udržanie zákazníkov, či zlepšenie svojej pozície na trhu.


Vyjadrite saMôže zrušenie koncesionárskych poplatkov ovplyvniť záujem o služby káblovej televízie v digitálnej ére? Názory na túto tému ako aj ďalšie názory k článku očakávame v diskusii pod týmto textom.

Juraj Koiš | další články autora 15.02 02:34

  • Vlado hovorí:

    Pri sucasnych rastucich cenach energii, DVB-T bude este lacnejsi sposob sirenia tv signalu ako analog. Pri zlomku vykonu vysielaca moze digital pokryt kvalitnym signalom rovnake uzemie ako dnes pokryva (s problemami a pri ovela vyssom vykone) analog. Zaroven, na jednej nosnej (vyziarenej) frekvencii moze vysielat viacero stanic, co je tiez velka vyhoda s ohladom na naklady za retransmisiu.
    Ad AZTV: ja som bol velmi rad, ked tato lokalna BB stanica konecne zmizla z bratislavskeho MUXu a nahradila ju STV2. TV takehoto formatu by mala vysielat len v meste (regione), ktore svojim vysielanim oslovuje a neotravovat ludi v inych mestach/regioonoch, pre ktorych su LOKALNE problemy z mesta vzdialeneho od nich aj stovky km, ukradnute. A TA3 sledujem z programov v BA MUXe asi najviac, takze uplne rozumiem, ze ludom v okoli BB moze tato stanica v DVB-T dost chybat…

  • Funak hovorí:

    Ale nevrav :) )

  • Peter hovorí:

    Ja sa divím, že ten kanál AZTV ešte prežil v DVB-T na k59, je to otrasné vysielanie, samé reprízy, TA3 by bolo 1 000× lepšie !!!

  • Peter hovorí:

    Tento článok bude mať už skoro rok, no je pomerne dobrý:

    http://technologie.e trend.sk/94054/digitalna-domacn ost/televizna-antena-je-odkazan a-na-zanik

  • PALO hovorí:

    Pozrel som si ich stránku upc.nl a v programovej ponuke mali aj BBC1,2.Škoda,že nie u nás resp.v strednej Európe.Vtedy by som možno aj rozmýšľal nad……

  • MAJAK hovorí:

    to logo je este starsie, pozri si holanske upc … lol

  • Funak hovorí:

    len tolko k upc,co sa tyka logu,tak to logo je uz aspon rok stare,bo v cechach sa s nim chvastali najmenej rok a to ze oni idu ponukat digitalnu televiziu za 479 mesacne,tak to im teda pekne dakujem,bo tolko som zaplatil ked si to rozratam na rok dopredu za analogovy rozsireny subor a ked som sa dozvedel,ze oni maju teraz akoze akciu ze pre novych by to stalo “len” 333 sk,tak ma skoro s prepacenim drblo.

  • Peter hovorí:

    No pekný článok, škoda, že tu máme mať pilotné vysielanie až do roku 2012, vysielanie DVB-T zrejme brzdia samotní vysielatelia, no je to aj v legislatíve. Čo sa týka programu STV3, tak asi nebude v DVB-T, aspoň nie zo začiatku ako napr. ČT4. A prečo ? Je to aj marketing, kábloví poskytovatelia chcú čo najviac ľudí, to isté predávanie Sky Link kariet. Keď nezaradia STV3 hneď do DVB-T, tak budú mať vyššie zisky, je to hlavne o tom, aspoň teda môj názor.

    • Vlado hovorí:

      Uvazovanie o sireni verejnopravnej STV3/4 vyhradne v komercnych balikoch je podvod na koncesionaroch. Je to chrapunstvo najvacsieho zrna zo strany STV. Na jednej strane torpedovat, resp. ignorovat DVB-T spolu s komercnymi vysielatelmi a na druhej ponukat verejnopravne (!!!) vysielanie len elite naroda, ktora si je ku koncesionarskym poplatkom ochotna priplacat dalsie stovky az tisice Sk mesacne do vrecak komercnych prevadzkovatelov kablovky a DVB-S. Za seba mozem povedat, ze ak k tomu dojde, urobim vsetko preto, aby som prestal platit koncesionarske poplatky STV legalnou cestou…

  • Juraj Koiš hovorí:

    Kolega “ja”, netvrdím, že DVB-T bude zadarmo, ale nepredpokladám, že by náklady, ktoré spomínate, mal niesť koncový uživateľ, resp. príjemca signálu, ale jednotliví vysielatelia. Každá televízia, ktorá bude chcieť vysielať cez DVB-T, bude musieť, prirodzene, za svoje šírenie providerovi platiť. Je samozrejme otázne, koľko takýchto vysielateľov si bude môcť dovoliť pôsobiť na malom slovenskom trhu, ale minimálne v prvých rokoch sa objaví viacero “partizánov” ako to bolo v začiatkoch súkromného televízneho vysielania u nás. V Česku sa náklady na multiregionálne šírenie jednej TV stanice v DVB-T odhadujú na približne 80 mil. Kč ročne. Netreba zabúdať, že terestriálny spôsob prijmu bude dlhé roky pre viac ako 50% slovenských domácností reálnou alternatívou. A dlhšie ako do roku 2012 s vypnutím analógu váhať nemôžeme, takže tieto domácnosti budú musieť prejsť na digitálny príjem.

  • ja hovorí:

    Nemožno súhlasiť s týmto tvrdením autora:

    “Problém môže nastať v cene za služby retransmisie, nech by bola nastavená akokoľvek nízko. Je otázne, či diváci budú ochotní platiť 100, 200, 400 alebo viac korún mesačne navyše za niečo, čo môžu mať k dispozícii zadarmo v rámci DVB-T.”

    Prečo? Nuž pre toto… DVB-T provider chce ponúkať 32 programov. Aby ich mohol šíriť a ponúkať, bude mať tieto náklady:
    - elektrina
    - technici
    - benzín
    - auto park
    - poplatky SOZE, LITE, Slovgramu, OZIS-u
    - poplatky výrobcom a distribútorom programov
    - predajcovia atď.

    Náklady na šírenie 32 programov cez DVB-T tak budú predstavovať sumu napr. 300 SKK. Ak by ich mal provider šíriť zadarmo – ako píše autor vo vyššie uvedenom citáte – kedy sa mu tieto investície vrátia? No predsa nikdy.
    Čo z toho vyplýva? Zadarmo bude len tzv. “Verejnoprávny balík” s 5-6 programami, ktoré prakticky aj dnes možno sledovať cez terestriál.
    Kedy už pochopíme, že nič nie je zadarmo???
    Hmmm…

  • MAJAK hovorí:

    ja osobne som zastancom nazoru ze netreba platit za to co nemusim, preto uz cele roky za CATV neplatim a ani nikdy teda nemienim platit, a to jednak preto, ze polka stanic ktore su v programovej ponuke je dostupna aj cez satelit a to v rovnakej kvalite pokial sa bavime o digitalnej a samozrejme vyssej pokial sa bavime o analogovej. dalsia vec co ma hneva na kablovke je fakt ze z priemerneho poctu poskytovanych kanalov 50 (+-15) si nikdy neviem vybrat nieco co ma zaujme, slovenske a ceske stanice nedavaju nic pre mna zaujimave, nemecke stanice tiez nula bodov, anglicke a ostatne stanice ani nehovorim. ked si daco chcem pozriet tak ci tak si film stiahnem na internete a casto krat je to ovela skor ako vobec ide v kinach a v telke potom pozeram len relacie ale celkovo ja osobne uz televiziu pozeram v porovnani s minulostou o dost menej.
    co sa tyka koncesionarskych poplatkov tak tie samozrejme platim ako spravny obcan a vzhladom na to ze za ktv neplatim tak stvcke a sl. rozshlasu tych par korun doprajem, kebyze mam platit za obe veci naraz tak s tym by som absolutne nesuhlasil! to uz radsej nech je to zaratane v cene za poskytnute sluzby. ale zasa jedna vec je platit poplatky vyplivajuce zo zakona a druha vec je platit za poskytovane sluzby nejakou nezavyslou firmou – podnikom. presne ako na dsl.sk sa pisal teraz clanok ze ci ludia suhlasia s tym aby provideri blokovali torrenty a dakto napisal ze samozrejme ze nie ved je to internet a princip internetu je ten ze ked su dvaja ludia navzajom spojeni tak do toho nema co kto vstupovat. a ano je to mozno tak, ale podla mna osobne je to troska nedomyslene pretoze pokial sa na to pozrieme zo strany poskytovatela sluzby tak je to vlastne jeho siet a jeho vlastnictvo a clovek si len plati za prenajom tej casti siete s tym ze je poskytnuty urcity pristup za urcity dojednany poplatok. pokial si ale niekto postavi vlastnu LAN tak vtedy plati pravidlo ze do toho nema co kto zasahovat, lebo si to clovek spravuje sam je to jeho sam si to vybudoval…
    preto je to podla mna tak 50/50 lebo urcita skupinka ludi si pristup k programom zabezpecila alebo zabezpeci na svoje vlastne naklady a bud dodrzi zakonom stanovene platby alebo nie (pokial sa v nr sr neuzakoni novela ktora urci ze za pristup bude platit kazdy bez ohladu na to ci vlastni prijimac alebo nie a bude to zaratavane co ja viem do sipo alebo do elektriny) a urcite skupina ludi si zasa povie ze radsej bude platit kazdy mesiac za nejaku sluzbu (aj ked mozno vedia o nejakych inych moznostiac a uvedomuju si ze by aj usetrili ale nechce sa im to spravovat a vkladat do veci svoje naklady na prevadzku a servis) a pre nich to bude urcite ovela vyhodnejsie ked budu od platenia koncesii oslobodeni – ved sme na slovensku a tu plati pscyhologicky zakon pre kazdeho jedneho z nas a to ten ze usetrit kde sa len da…. za co najmenej dostat co najviac.. a dalsia vec – su tu predsa aj STA ktore sa v tejto digitalnej dobe znova dostavaju do mody presne pre to ze su dostupne tieto digitalne balicky a napriklad v takej stupave v tych novostavbach rodinnnych domov tam uz odzaciatku sa susedia dohodli a za jednorazovy poplatok si spravili vlastnu malu kablovu televiziu – je to velmi prakticka vec ale ktohovie kolko to stoji na udrzbu..

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Digital Všeobecné

Více článků