Spomienka na Rádio Rebeca

rebecaPísal sa rok 2000, keď som prvýkrát započul toto magické, vtedy ešte rockové rádio. Bol som v Tatrách na letnej rekreácii a len tak zo srandy som si naladil frekvenciu 94.3, na ktorej som z Bratislavy poznal Fun rádio. Tu nič také nechytíš, tu je nejaká Rebeca, povedali mi spolubývajúci. Aj keď to nebolo moje vtedy obľúbené Funko, Rebeca si ma získala aspoň na diaľku.


Presnejšie povedané, mala to byť frekvencia 94.2 ale môjmu analógovému rádiobudíku to bolo úplne jedno. Počas svojho dvojtýždňového pobytu v Tatrách som však už nemal dôvod preladiť. Rebeca bola pre mňa nová, nepoznaná, ale neuveriteľne lákavá. Videl som v okolí jej billboardy a reklamy, pochopil som rýchlo, že je zameraná na tvrdšiu hudbu. A to sa mi páčilo.

Prekvapili ma zaujímavé hudobne ladené jingle, započul som niekoľko rockových špeciálov, ale z názvov mi v pamäti z toho obdobia utkvela len relácia CS Vykopávky, z ktorej mi potom ešte niekoľko týždňov rezonovala v hlave pesnička Chtěl jsem mít od skupiny Turbo. Keď som po dvoch týždňoch odchádzal naspäť do Bratislavy, mal som už na Rebecu určitý zvyk. Počúval som ju cez deň prakticky nepretržite, a cestou späť mi začala chýbat. Signál bol síce ešte ďaleko za Tatrami, ale mojim smerom už nevydržal.

Doma som si hneď pozrel web Rebecy, ktorý mi bol veľmi sympatický. Ale živé vysielanie cez internet v ňom v tom čase nebolo. Kontakt na riaditeľa áno, a tak som hneď napísal šéfovi Rádia Rebeca, či by sa ich dalo počúvať v Bratislave. O frekvenciách a licenčných konaniach som vtedy nevedel nič. Prekvapil ma, že odpovedal. Síce vysielanie v Bratislave možné nebolo, ale spýtal som sa ho aspoň na internet. A tu ma ešte viac prekvapil. Vraj nie som prvý, kto sa ho to pýta a že sa Rebeca snažila sprevádzkovať vysielanie cez internet veľmi dlho práve kvôli príležitostným poslucháčom ako som ja – ktorí si ju náhodou zapnú, keď sú na dovolenke, ale potom ich to už nepustí.

Keď Rebeca o niekoľko mesiacov skutočne zapla vysielanie cez internet, bol to pre mňa sviatok. Počúval som ju zase niekoľko týždňov, síce v nízkej kvalite 32kbps, v nie príliš obľúbenom (ale vtedy rozšírenom) formáte RealAudio a len cez 56 kilobitový dial-up. Keď po mesiaci prišiel účet za pevnú linku, musel som počúvanie vzdať. Ale odvtedy som Rebecu ani raz nevynechal, keď som bol znovu v Tatrách. Teda až do momentu kým sa z nej nestalo Rádio B1. Ale to už je iná story…

Martin Peter | další články autora 12.08 12:36

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Blogy

Více článků