Príbeh o jednom topoľčianskom rádiu

radia-ilust.jpgZmyslom tohto textu je napísať na rovinu všetko, čo sa mi prihodilo koncom minulého roku pri spolupráci s jediným topoľčianskym rádiom.

UPOZORNENIE: Na redakčný mail sme dostali tento príspevok, ktorý autor žiadal publikovať v blogovej sekcii. Zároveň sme v rámci zachovania objektivity požiadali zástupcov príslušného rádia o stanovisko k tomuto textu, ktoré vám taktiež prinesieme. Za jednotlivé fakty spomenuté v článku zodpovedá jeho autor (v tomto konkrétnom prípade je to Miroslav Detko), redakcia RadioTV.sk nenesie za obsah tohoto blogu zodpovednosť.

Toto rádio budeme v texte označovať slovíčkom „Rádio NO!“, no znalí čitatelia určite pochopia, o ktorú firmu v skutočnosti ide. Chcem dôkladne oboznámiť verejnosť so zákulisnými ťahmi v tomto rádiu, za ktorými stál jediný človek menom “Chorobár” a o dôsledkoch jeho konania (on už sa identifikuje)!

Písanie je mojím koníčkom už od dávna, je jedno či ide o poéziu alebo prózu, píšem rád hocičo čo môže aspoň trochu potešiť, poradiť, alebo nejak inak zaujať čitateľa. Práve tvorba je vec, ktorú som v poslednej dobe vyšvihol medzi popredné miesta v mojom rebríčku životných priorít. Takže, dá sa hovoriť o niečom viac ako len o koníčku. Mám dvadsať rokov, dvadsať rokov reprezentujem život na tomto svete, na tejto planéte, dvadsať rokov v spoločnosti prepchanej parazitmi, ktorí vás nevedomky menia na takú istú podvodníckú zver, akou sú oni sami.

Presne dňa 11.11.2009 som navštívil naše regionálne rádio s USB kľúčom vo vačku, na ktorom som mal nahraný hudobný spot na moju práve chystanú knihu. Plán bol jednoduchý, prídem, dám spot, zaplatím, vydám knihu a je to…Vstúpil som cez sklenené dvere a už po krátkej chvíli bol on prvý, ktorý ma uvítal.

Čaute chalani, ako poradím, čo potrebujete, o čo ide?” – zareptal svojím zbrlkým slovníkom Chorobár. Dali sme sa do hlbšej debaty a ja som si ani nestačil uvedomiť, že všetko, čo vidím, čo počujem, vlastne neexistuje. Nestačil som si uvedomiť to, čo dnes už s istotou viem, a síce, že ten človek vďaka svojim chronickým klamstvám vytváral osobnosť, ktorá vôbec neexistovala. Boli to dokopy samé nezmysly, štúdium psychológie v Amerike (ktoré sa ukázalo veľmi efektívne v jeho činnosti), ťažký život stroskotanca, prvý milión v dvadsiatke, ide kupovať nové Audi… Vlastne ani nemá zmysel rozoberať všetko, čo mi stihol za ten krátky čas natlačiť do hlavy. Je však darmo zhadzovať ho, pretože ja sám som ho pustil za hradby svojej dôvery, a to dokonca vo veľmi krátkom čase.

Netrvalo však ani dva dni a na stole ležala zmluva o spolupráci, na základe ktorej mi mal pán „všetkozariadím“ robiť manažéra. Išlo o veci ohľadom tlače mojich kníh, distribúcie, reklamy či proma. Jeho slová ma motivovali, písal som ako nikdy predtým, materiálu bolo čoraz viac, no činov akosi ubúdalo. Nič z toho, na čom sme sa dohodli, nesplnil. Tento parazit, pretvárajúci mladícke sny na vraky, zo mňa šklbal čoraz viac peňazí, a to len vďaka tomu, že som chcel ísť za svojím snom „nech to stojí čo to stojí“!

Sedávali sme po večeroch v priestoroch Rádia NO!, kde mi s takým prevelikým nadšením rozprával o svojom personále, ochotnom si údajne vŕtať za jeho pochvaľu do kolena. O tom, ako je ich technik nehorázny humusák, a ďalšie reči. Tieto slová mi nešli do hlavy, keďže technik rádia je veľmi príjemný chlapík ochotný spraviť pre človeka aj nemožné. Postupne som sa dozvedal aj ďalšie skutočnosti o ďalších ľuďoch, ktoré nesedeli s neskoršími skúsenosťami. Skrze jeho reči by nejeden človek nadobudol dojem, že vlastne každý, kto u nich v rádiu pracuje je obyčajná poslušná ovca. Popri tom všetkom stihol ešte poblázniť ďalších mladých chalanov z Topoľčian, ktorých vodil za nos a neskôr im zbúral ich sny o moderovaní, spievaní, či grafitoch v priestoroch rádia.

A ten istý človek oklamal aj mňa. Z knihy nebolo nič iné ako podpis u notára o jeho dlžobe niekoľko tisíc eur. Nechcem aby to vyznelo, že sa teraz sťažujem… Ale je mi zle z toho, keď už v mladom veku sme klamaní špekulantmi, ktorí dokážu zbúrať aj to posledné cenné v našom vnútri. Vďaka psychopatom so schyzofrenickými sklonmi sme zabíjaní deň čo deň.

Chcem však takisto odkázať mladým, všetkým chalanom a dievčatám snívajúcim si svoje krásne sny o kariére, o úspechu : NEVZDÁVAJTE SA! Buďte radi, že sa to stalo mne, pretože vo svojej podstate som aj ja rád tejto skúsenosti. Posunula ma vpred a ukázala mi, že mladícka naivita a bezhlavosť na svojej ceste za cieľom je ťažisko podvodníkov.

Som rád, že som ho stretol a keby si mám vybrať, chcel by som ho stretnúť zase. Posunul ma v mojom raste – klobúk dole Chorobár pred tvojím dielom. Spravil zo mňa dokonalejšiu bytosť tým, že mi otvoril oči a ukázal, že názov môjho románu Všetci sú anjeli je predsa len pravdivý, hoci som až doteraz často pochyboval. Preto ďakujem, svetu, vesmíru, všetkému, ale hlavne tebe Chorobár (ty už vieš kto si) za tvoj oblb. Za to, že si mi vlastne pomohol. A týmto textom chcem nejak vykompenzovať tvoje vynaložené úsilie a pred celou verejnosťou priznať, ako moc si toho cením.

Ktovie, možno si to bude ceniť aj majiteľ rádia, i keď pochybujem, že dokáže pochopiť tvoje slová. A tvojmu personálu, který si chcel v mojich očiach tak očierniť? Aj pre vás – život ide ďalej, a ani choroba straty ilúzií nie je nevyliečiteľná. Prajem vám všetkým úspech. Viem, že ste všetci super.

Poznámka redakcie: Vaše blogové príspevky možete posielať e-mailom na adresu redakcia@radiotv.sk.

Miroslav Detko | další články autora 20.01 01:56

  • Peter hovorí:

    Ahoj Miro,

    z môjho pohľadu si priveľmi chcel zrealizovať svoj sen. Bolo niekoľko signálov, ktoré ťa upozorňovali, že ten pán nemá čisté úmysly. Myslím, že si ich priebežne registroval ale nechcel si im uveriť. Chcel si veľmi vydať svoju knižku a to ťa zaslepilo. Nebol si naivný, len zaslepený:)

    Niečo podobne sa už aj mne stalo, ale vo vzťahu…

    Nič extra zlé sa nestalo. Zaplatili sme obaja za to a život ide ďalej. Dobrá skúsenosť a už nemá zmysel to ďalej riešiť.

    Drž sa!

  • livia41 hovorí:

    wooow!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! dobra rospravka o raadiu je dobri a skutocnyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy

  • Juraj hovorí:

    O tomto pánovi z tohto rádia je už aj skladba:http://www.youtube.com/watch?v=HNh6xiCh_1E

  • Juraj hovorí:

    Tohto človeka som stretol aj ja v tomto nemenovanom rádiu ,ked som si išiel pre cenu,ktorú som tam vyhral,za 5 minút jeho monologu som vyšiel von a po pravde ma rozbola veľmi hlava a prvé čo ma napadlo,že ako môže takí človek robiť manažéra,ved som si len prišiel pre obyčajnú cenu,nechápem načo mi vravel o zákulisií v rádiu?Keby vravel,očiernoval všetkých a všetko.Po pravde je vlastne zázrak,že vôbec celé toto radio ešte vysiela,ale údajne je už napredaj za nejakých 30.000 euro,neviem či je to pravda…
    A k tebe,nuž bohužiaľ krutým spôsobom,ale zistil si na vlastnej koži aký sú ľudia,ale mnielen on,ale takých ako tento spomínaný človek,je ich bohužiaľ viac…

  • Stano hovorí:

    Vies… tento svet je prepchaty takymito ludmi ako spominany pan chorobar… skoda reci, idem si dat vino na ich zdravy rozum.Dnes uz clovek aby nikomu neveril..

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Blogy

Více článků