Čo robiť keď rádio nemá počúvanosť?

klasikradioMoje rádio „nikto“ nepočúva, čo mám robiť? Túto otázku si isto kladie viacero majiteľov či partnerov lokálnych rádií. Až na zopár výnimiek nedosahuje takmer žiadne z nich hranicu nad 10 tisíc poslucháčov denne, ktorá je potrebná pre zobrazenie relevantného výsledku v prieskume. Dá sa predávať reklama v rádiu aj bez výraznejšieho výsledku počúvanosti?

TIP: Napíšte aj vy svoj blog – kliknite sem

Na slovenskom trhu by sme mohli nájsť takmer tucet rádií, ktoré podľa oficiálnych čísiel „nikto nepočúva“. Prieskum Market & Media & Lifestyle – TGI, ktorý realizuje agentúra Median SK, a ktorý je rešpektovanou menou nielen v oblasti rozhlasovej počúvanosti, im prisudzuje hodnotu menej ako 10 tisíc poslucháčov denne. Agentúra pôvodne uverejňovala aj konkrétnejšie dáta, od 1 do 10 tisíc poslucháčov ale vzhľadom na štatistickú odchýlku sa s vysielateľmi dohodla, že bude uverejňovať iba dáta tých médií, ktoré prekročia hranicu 10 tisíc.

Chyba pochopiteľne nie je v prieskume, pretože väčšina z rádií, ktoré dnes túto hranicu nedosahujú, mala v minulosti svojich poslucháčov aj v tomto prieskume. Problém je skôr v investíciách do marketingu, pretože prieskum počúvanosti reflektuje najmä znalosť značiek. Respondenti môžu byť do istej miery ovplyvnení aj aktuálnymi trendmi, a preto nie je možné sa za každých okolností spoliehať na výsledok v prieskume, zvlášť pokiaľ ide o menšie lokálne médium.

Reklama sa však dá predávať aj bez oficiálnych čísiel. Na jednej strane je to pre vysielateľa nevýhoda z hľadiska národného predaja reklamy. Vo svojom regióne však dokáže aj s teoreticky malou počúvanosťou urobiť zázraky, ak má dobrých obchodníkov. Kým šikovný obchodník dokáže úspešne predať jednotky tisíc poslucháčov, ten menej šikovný nemusí speňažiť ani desaťtisíce. Pri lokálnom rádiu je teda rozhodujúca schopnosť obchodníka, ale výrazne zaváži aj povesť daného rádia, znalosť v tamojšom regióne, a predovšetkým rozšírenosť medzi ľuďmi.

NEPREHLIADNITE: Rádiá v regiónoch – áno či nie?

Aj potenciálny reklamný klient je totiž poslucháč ako každý iný. Ak je médium, v ktorom plánuje investovať, dostatočne rozšírené medzi jeho rodinou a známymi, má obchodník daného rádia určite jednoduchšiu úlohu. Ak dokáže rádio vzbudiť ohlas cez spoločenské podujatia alebo cez kvalitné pôvodné spravodajstvo či publicistiku, môže sa dostať do povedomia ľudí aj bez toho, aby potrebovalo celoslovenské prieskumy. Tie totiž dokážu pomerne presne odzrkadliť pozíciu každého média v celorepublikovom meradle. Ale počúvanosť lokálneho rádia v jednom či dvoch konkrétnych mestách sa dá zobraziť len s výraznými rezervami.

Je preto na šikovnosti obchodníkov a kreatívneho tímu, aby svoje rádio „dobre predali“. Ak sú dostatočne obratní, dokážu absenciu reálnej hodnoty v celoslovenskom prieskume počúvanosti obrátiť vo svoj prospech a priniesť svojmu médiu zaujímavý príjem.

Róbert Kalmár | další články autora 12.10 06:12

  • Wimshurst hovorí:

    Cele Slovenske a Ceske broadcastove mainstreamove vysielania a komercia stoji za velky prd.
    Tuto definiciu ale musim niecim potvrdit, alebo sa ju snazit dokazat..
    To sa aj pokusim.
    Pracoval som ako moderator, skor technik a moderator z donutenia v niekolkych minirozhlasovych staniciach v USA.
    Principom ich brodcastu je naplnit vsetko co ziada posluchac.
    Posluchac je ten kto, ak nieco chce pocuvat, tak to pocuvat bude, ak to pocuvat nechce, tak to nebude.
    Samozrejme ze vysielace na uzemi velkosti USA su velmi rozne, najma vykonom.
    Avsak SR a CR mozeme prirovnat k jednemu, alebo dvom mensim statom USA, kde vsak panuje a pretrvava typicka totalita.
    V podstate nieje mozne v mestach, dedinach zriadovat male lokalne nizkovykonove vysielace, napriklad na kostoloch, kde okrem duchovneho slova sa vysiela hudba a nielen gospelova * mimochodom na tu s ada aj tancovat) ale v ramci moznosti komunity a danej oblasti kostola, farnosti vysielaju aj aktualne spravy, sice lokalneho charakteru, ale tvoria alternativu vatsim vysielacom a najma aktualnostou znalosti pomerov.
    V podstate radio starej Blazkovej…
    To funguje napriklad aj v Taliansku, hoci vatsina kstolov je katolickych, cez den je pocut hoci aj hip hop. *maju asi vynimku z medzinarodnej komisie IRAU?
    Dalsia alternativa su vysielace na skolach a lokalne minivysielace, ktore su schvalovane v ramci band planu nielen VKV, ale pracuju aj na KV, SV, poniektore uz aj DRM.
    Ich vysielanie ma charakter skolskeho rozhlasu, kde struktura je konvencne neviazana a hra sa to, co momentalne leti (alternativa SOZA nema sancu) Radia maju na skolach vzdelavaci charakter a menia sa rokmi podla zaujmu prace studentov a podpory skoly. Nakolko maju tieto radia vzdelavaci charakter, neplatia ziadne, alebo minimalne poplatky za autorske prava (60-200$/rok) a mnohy interpreti podporuju a naopak su podporovany tymito radiami a nemaju prakticky komercny charakter, hoci nieje vylucena ani komercna forma, avsak potom sa platia dane z prijmu (4%!)

    Takze okrem toho este existuje asi 9 dalsich platforiem rozhlasoveho vysielania a vsedci su spokojny.
    Rozhlas, alebo radio, ako kto chce ma totiz uplne iny vyznam, ako sa u nas predostiera.
    Roky totality u nas zabranili istej moznosti prezentacie a moznosti emitovat signal do eteru (za totality radioamateri vyvoleny a prevereny STB) neskor radioamateri postupne endemiticky hynu, po 89 straca tato forma broadcastingu glanc uplne nastupom novych technologii. Avsak forma vysielania nikdy nesluziala na hudbu a ani komercne zdielania, len na akysi pokec, teda spojenie obojstranne.
    V zahranici su mnohy radioamateri zaroven licencovanymi moderatormi vlastnych malych rozhlasovych stanic ( na americkom kontinente zdruzenie ARRL brodcast)
    a vytvaraju akusi zivnu podu, substrat, na ktorom rastu osobnosti a schopnosti jednotlivcov a tak tiez sluzia na zviditelnenie svojho regionu, pripadne nazorov, problemov, ale skor sa delia o radost a siria ju i trebars len hodinu denne do svojho okolia na tzv. skipovych freq. ktore sa prideluju staniciam podla poradovnika na radovo hodiny a posuvaju sa po kontinente tak, aby v ramci svojho posobiska mali sirsi charakter. Predstavit si to mozme tak, ze zacina sa v Humennom, po hodine sa predava stafeta na Michalovce, potom na Trebisov a tak sa pokracuje az po Malacky. Vatsie mesta a oblasti z vyssim poctom obyvatelov maju obvykle stale radia a su podporovane mestami, nielen lokal patriotmi a farmarmi.
    Takto sa da za hovno peniaze zviditelnit neviditelne, alebo aj z hovna upliest bic.

    Kedze u nas tieto moznosti nikdy neexistovali a “zlocinecke” organizacie ako ARRL (American Radio Relay League) uz pred prvou republikou a aj za prevej republiky tvorili nebezpecny precedens a pri dostatocnej predposratosti uradnikov bol zakazany aj prijem, nieto este vysielanie od sukr. osob (vid priklad Pravoslava Motycku a jeho povratnu cinnost, hoci len telegrafom).
    Na zaklade tohoto pristupu je u nas vlastne radiove vysielanie v sukromnych rukach vlastne nemozne aj z malym vykonom a odsudene vlastne len na piratske pokusy a neorganizovanu cinnost podvratnych zivlov.
    Naco mame nejaku radu pre radio TV vysielanie, ked je to poondiata s.r.o. a z toho to dokonale aj vyplyva. Preco vlastne sa staviame ku vsetkemu, co smrdi neziskovostou a nadsenim tak laxne?
    Preco vlastne nemozeme bez licencie vysielat ani na internete?
    Lebo sme blby a tak to aj ostane, pokym do nas budu tlacit stale dokola tie iste somariny a reklamy co mame kupit, jest, kde mame ist..
    Nad tym vsetkym troni SOZA, takze diela ktore maju akykolvek charakter vymahatelnosti autorskeho prava, niesu u nas siritelne.
    Podla mna by u nas, aj keby schvalili licenciu na lokalny vysielac, nemohla byt citana na hlas ani biblia, ani kostolny spev by nebolo mozne sirit, bez narokov na platbu autorskych poplatkov SOZA.
    U nas totiz nieje mozne verejne produkovat nic, dokonca aj zobrak na ulici by mal vlastne platit poplatky za sirenie umeleckeho diela, aj keby vam cital Shakespeare-a.
    Takze nieje ani mozna vynimka pridelena zijucim, zacinajucim autorom, ktory by chcel sirit svoje dielo.
    No a tak si zijeme v tejto totalite a ako sa v nej rodime, tak aj umrieme.
    Kedze Ovcania kyvu hlavami na vsetko co im daju do valova, je to asi OK.
    Ale pravda je, ze aj staty ako rakusko dlhe roky nemohli vysielat komercne, (doroku 1995!)ani sukromne, typickym prikladom polopiratskeho radia, ktore vysielalo uz za totality z uzemia SR do kapitalistickej zeme, bolo radio CD International.. Kam sa hrabe slobodna europa a VOA?!
    Nastastie to legislativa zakazala a uz nikdy ku niecomu takemu asi nedojde..

    Zdar!

  • Peter Ilečko hovorí:

    Som nesmierne rád že som našiel toto nové L-rádio.Dávam preto všetkým novým možným poslucháčom tohoto rádia na vedomie jednu skutočnosť že toto rádio môže byť v budúcnosti špičkovým rádiom.Avšak je tu jedna podmienka ktorú managment tohoto radia nesmie prehliadnuť.Tak ako v minulosti Rádio Hviezda FM Nitra tak dnes rádio Frontinus /mali sledovanosť skoro7,0% na mediálnom trhu/pri zriaďovaní jednotlivých relácii využívali aj návrhy možných budúcich poslucháčov svojho rádia.Napr:Dať možnosť poslucháčovi verejne prezentovať svoj názor alebo postoj k danému spoločenskému alebo politickému problému v niektorej relácii,využiť naše kuchárky na rôzne naživo povedané recepty,využiť poslucháčov mladých i starších na rôzne ankety atď.Proste Vás prosím zasielajte svoje námety managmentu L-rádia a pomôžme im aby toto rádio bavilo poslucháčov. Peter z Ružomberka

  • Peter Kotrčka hovorí:

    mensie radio naozaj lokalneho charakteru (sity, presov, yes, …) sa da robit do 10 tisic mesacne.

  • Martin hovorí:

    Zaujímavý článok. Škoda že ste nenapísali koľko tak zarábajú rádiá s počúvanosťou pod 10 tisíc. Určite by to boli zaujímavé cifry keďže všetci vysielajú dlho a tak asi nejdú na dlh.

, RSS pro komentáře k tomuto článku

Pridaj komentár


Související články


Další články z kategorie Blogy

Více článků